Puto v krvi

Poison

,,Ja..." Šepla som.

Môj hlas bol taký slabý, že som ledva počula samú seba. Bolo to dušu-trhajúce v dve polovice. Bol manipulatívny, rešpekt-vyžadujúci, nevraživý, bezcitný a úsmevu-neschopný bastard.

Som tvoja.

Kričalo moje vnútro. Mohla som to povedať. Vykričať mu to do pier. Do tých dokonalých pier, ktoré ma priťahovali ako magnety. Bolo to fyzické. Nikdy v živote som ho netúžila väčšmi pobozkať. Pôsobil ako droga, ako cukor, ako cigarety, ako tabak. Neexistuje slovo, ktorým by sa to dalo vysvetliť.

Pozeral mi tak hlboko do očí, že som myslela, že do mňa prepáli dieru. Zatiaľ, čo som mu ja rozpoltená v myšlienkach hypnotizovala dokonalé pery s túžbou prúdiacou celým mojim telom.

Zdal sa byť netrpezlivý. Ani jemu sa nepáčilo, že len stojíme oproti sebe pár centimetrov od toho druhého.
Môžem to povedať, poviem to a  konečne opäť zacítim tú eufóriu. Ten pocit rezonujúci s mojou dušou a krvou, ktorý dáva všetky tie nepokojné bunky opäť do poriadku.

Alebo sa ovládnem. Ovládnem svoje rozšantené vnútro a chytím sa vlastnej sebazáchovy. Nedovolím poškvrniť svoju hrdosť.

Chytil ma okolo pásu a pritiahol k svojmu telu. Vzdychla som. Nebolo možné sa tomu brániť.

Mám len osemnásť rokov, a už som závislá na jednej droge.

Volá sa Nova Wolf.

Sledovala som jeho tvár. Pocity v nej nečitateľné. Pery neúsmevné. Oči studené. Akcie nepredvídateľné.

,,S-som tvoja. Nechaj si ma. " Vyslovila som.

Bol to preňho ako signál. V očiach sa mu niečo zmenilo. Čakala som, že sa naše pery v sekunde spoja do vášnivého bozkávanie. Namiesto toho sa ku mne pomaly naklonil. Cítila som z neho obdiv, akoby konečne dostal povolenie vyjadriť svoje pravé pocity.
Cítila som sa ako jeho bábka, s ktorou sa hrá. Manipuluje však s veškerou úctou a citom. Ale bolo mi to jedno. Vlastne sa mi to páčilo. Chcela som, nech si so mnou robí, čo chce. Zrejme sme obaja prežívali takéto nové emócie po prvý raz. Ani ja, ani on, a dosť možno ani nikto iný na svete nikdy v živote necítili nič podobné ako my teraz a tu.

Najskôr sme sa perami iba obtreli, privreli sme viečka. Už som naďalej nečula výčitky, ktoré mi brázdili po celý čas mysľou. Nepočula som žiadne nenávistné a zdehonestujúce poznámky na jeho adresu. Jednoducho sme sa podali tomu druhému. Moje boky silno zvieral v silných rukách. Bozkával ma tak vášnivo, že som zabudla na fyzickú bolesť. V tejto chvíli neexistovali žiadny Križiaci, žiadne učenie do školy, žiadni iní ľudia, žiadny Kyle.

Bol iba on.

Vzdychla som mu do pier keď sa ma mierne dotkol boľavého miesta, kam ma ten Križiak kopol. Oplatil mi to zavrčaním. Hoci som si nebola istá či to je hnevom alebo tou túžbou, mojimi hormónmi to sakramentsky zatočilo. V bruchu som cítila opäť tie motýle, pokožky nám horeli, srdcia nám búšili. Keď sme boli obaja polonahí, stále sme neprekonali túžbu dotýkať sa viac a viac.

Verte mi. Keď máte v bunkách magnetickú substanciu ako lucídium - nevydržíte bez seba dlhšie než pár dní. A ak hej, stane sa toto.

Položil ma na posteľ. Boli sme obaja len v spodnom prádle. Nevedela som sa ho nabažiť. Bol pre mňa ako boh.
Tento pocit ma celú ovládol a ja som v kútiku duše tušila, že to neskôr veľmi hlboko oľutujem.

V tvári sa mu opäť objavil ten hnev. Nie. Nebol to obyčajný hnev. Bola to číra krutosť. Začal poznávať celé moje telo. Na rebrách sa mi už riskovali fialové modriny a zápästie som mala celé boľavé. Mňa to v tomto momente nezaujímalo, ale videla som tú chtivosť po pomste v jeho očiach.