Puto v krvi

Love Love Love

Prúd myšlienok sa mi náhle zastavil. Nebola som si vlastne ani istá, či som počula správne, no z nejakého dôvodu to bolo niečo, čo som potrebovala počuť. Cítila som náhle teplo, ktoré prešlo cez moju hruď a tým odplavilo všetky obavy a chlad.

,,Všetko na tebe milujem. " Zopakoval.

Zdvihol mi bradu aby sa uistil, že mu hľadím priamo do duše.

,,V noci nespím lebo na teba myslím každú skurvenú hodinu, minútu a sekundu. Šaliem keď viem, že neležíš vedľa mňa. Prechádzam sa po izbe, lebo mám pocit, akoby som sa vznášal a všetko, čo chcem je dotýkať sa tvojej dokonalej pokožky. Máš najemnejšiu pokožku, ktorú som kedy chytal. " S  mojou tvárou v dlaniach mi palcom prešiel cez pery a ostal na nich zavesený pohľadom. Nemohol odtrhnúť zrak.

Cítila som sa omámene. Akoby boli jeho slová jeho zbrane a moja najväčšia slabina. Telom mi prechádzala elektrina a v bruchu sa výril roj motýľov. Chýbal mi tento pocit. Chcela som sa mu odovzdať. Prehodila som mu ruky okolo krku a zaborila ich do havraních vlasov. Verila som mu. A vždy mu budem veriť. Hoci tu moc svetla nebolo, jeho zelené oči mi prišli žiarivejšie než slnko v letný deň. A rovnako spaľujúce. Mohla by som sa do nich dívať celú večnosť. Najviac som však túžila po jeho ružových perách, ktoré sa nachádzali len pár centimetrov od mojich.

,,A už to dlhšie nevydržím." Priblížil sa ešte bližšie, že sa nám pery takmer dotýkali. Jeho tón znel túžobne, nedočkavo a zároveň tak moc beznádejne.

Pred tým než sa priklonil do bozku sa zastavil. Akoby si pýtal súhlas, akoby čakal na to čo mu odpoviem.

Sme moc rozdielny. Nebude to fungovať.

To predsa nemôžeme. Si vr-.. Sme vrahovia! Je to šialené!

Je to iba to lucídium, ktoré nás priťahuje. Isto to v skutočnosti takto necítime.

Toto nie je správny čas a správne miesto.

Hlavou sa mi preháňali myšlienky jedna za druhou, ktoré by robili všetko preto, aby vymysleli výhovorky a klamstvá o mojich pravých pocitoch. Pravda však bola, že toto bol ten najviac perfektný čas, a najviac dokonalé miesto. Stál predo mnou muž, ktorý bol pre mňa perfektnejší než tí zo ženských časopisov. A nikdy viac by som už nezaváhala,  aby som ho mohla nazvať iba mojím.

,,Aj ja ťa milujem. Si môj." Takmer som nestihla dopovedať a naše pery sa dychtivo prilepili k sebe.

Cítila som náhle elektrické vlny vyvolávajúce zimomriavky. A hlavne to príjemné teplo v podbrušku, keď mi nenásytne schmatol boky a surovo si ma pritiahol k telu. Vzdychla som do bozku. Bolo to presne zo čo som potrebovala. Jeho pery boli ako zamat, ako cukor, ako droga. Mimo to, mi do nosa bila jeho opantávajúca vôňa pomarančov a škorice, ktorú som chcela cítiť už naveky. Veľkými dlaňami mi rysoval boky, zatiaľ čo ja som ho občas zaťahala za vlasy.

,,Navždy..." Zašepkal mi do pier.

,,Naveky."

Po značnej chvíli naše vášnivé bozky, pri ktorých  naše jazyky zápasili o dominanciu, mierne ustali. Stali sa z nich jemné a nežné. Akoby sme vyplýtvali tú túžbu z posledných pár dní a už len vyjadrovali vzájomnú lásku a nehu.

Milujem ho.

Teraz to viem isto.

To, že už bol čas ísť sme poznali podľa toho, že ma začali bolieť nohy od únavy zo státia na jednom mieste. Bohvie koľko sme tu vôbec boli.

Nechcene sme sa odtrhli a pár sekúnd si hľadeli do tvárí. Boli sme ako začarovaní. Napokon som odklonila hlavu smerom k chlapcovi v bezvedomí a bez-emočne naňho zagánila. Bola to doba, čo som s ním neprehodila ani slovo. Chýbali mi. Obaja.

,,Čo s ním -? " Opýtala som sa ľútostivo, no nestihla som ani dopovedať.

Novovi stuhla sánka a razom sa otočil na päte jeho smerom.

,,Ten bastard sa ťa dotýkal!" Zrúkol.

Pár svižných krokov stačilo na to aby stál pri ňom, schytil ho za tričko a buchol o stenu, kde ho držal vo vzduchu.

Vykríkla som.
,,N-neublíž mu!"

Až teraz sa dalo porovnať aký má Nova oproti nemu široký chrbát. Obávala som sa však, že to preto, že Kyle za tých pár týždňov schudol. Pribehla som bližšie a zahľadela sa Kylovi do tváre. Mal nepekne rozbitú peru od toho, ako ho ten križiak priviedol do bezvedomia.

,,Keby nebol už teraz taká troska, dolámal by som mu kosti! Zobuď sa!" Stisk ešte zosilnej. Nedalo sa mi nevšimnúť navretých bicepsov, keď ho držal o stenu.

Kyle pootvoril oči a vydesene pozeral pred seba.

,,Poppy...?" Vyšlo z jeho odretých pier.

Nechcela som, aby ma takto videl. Keby vedel celú pravdu, o tom, že som vrahyňa a som na strane Vlčej mafie... Na strane Novy, nenávidel by ma. Nemala som na výber.

,,Nova prosím..." Šepla som a on ho s rachotom nechal padnúť na zem.

Myklo ma. Hľadel na mňa s čiernymi očami a nasraným výrazom.

,,Stále ti na ňom záleží?!"

Teraz na mne pristáli aj Kylove oči a ja som ostala zaseknutá v pohybe s vybitým dychom.

,,Len ho odvezme domov." Odbočila som od jeho otázky, súdila som však, že nezmenil názor.

,,Prosím." Dodala som.

Ťažko a frustrovane si povzdychol a napokon Kyla opäť schmatol za golier. Ťahal ho smerom k autu, zatiaľ čo ja som pár sekúnd ostala pohľadom zaseknutá na mŕtvole vnútri hotela. Tentokrát som necítila nič. Žiadny strach, znechutenie, ľútosť. Bolo mi to prakticky jedno.

Napokon sme Kyla odniesli k jeho domu a rodičom vysvetlili, že sa na ulici pobil. Poďakovali nám a my sme sa vydali späť domov. Bolo to nebezpečné, museli sme dávať pozor, aby ma ľudia nevideli, keďže som bola samozrejme "nezvestná".

Cestou do sídla som si spomenula na prvú vraždu, ktorej som bola svedkom. Bola som taká vytrasená, že ma Nova musel niesť na rukách, aby sme sa pohli z miesta a utiekli pred políciou. V tomto meste bola skutočne nemožná. Napriek tomu som plakala, triasla sa, znechutila sa. Teraz keď si spomeniem na krvavé vnútornosti, ani mnou nepohne.

A toto sa zo mňa stalo. Som rovnaká ako Nova. Áno, stratila som kus ľudskosti, pocity. Som neľútostná a bezstarostne som sa stala vrahyňou. Už mi to viac nevadí.

Som silná.

Stará Poppy bola slabá a citlivá. Odmietam sa vrátiť späť do starých koľají.

Jedno som vedela isto, a to vám sľubujem, pokojne zabijem aj stovku ďalších križiakov alebo sprisahancov, čo naznačia len známku nelojality či nepriateľstva. A boh im žehnaj, ak nám nám budú stáť v ceste v našej láske.

Helo,

Ako sa vám páčila kapitola? Ďakujem za vašu podporu, všetkých vás ľúbim!

<3