Puto v krvi

Let Me Go

Kráčala som po meste okolo kaviarne Rose'ly. Bolo tu ticho, prázdne ulice a žiadny ľudia. Teda okrem jedného.

,,Poppy, klamala si mi. Utiekla si mi. " Povedal hlas spoza mňa.

,,Kyle? Nie ja... Ja som.." Začala som stresovať, naozaj som mu nechcela klamať. No hovoriť mu pravdu by bolo horšie.

Sánka mi padla. Z poza chrbta vytiahol malý guľatý kompas, červená ručička ukazujúc priamo na mňa.

,,Preboha odkiaľ to máš?!" Ustúpila som pár krokov dozadu, začínala som panikáriť.

,,Potrebujem tvoju krv, Poppy. Krv."
Jeho výraz sa zmenil na psychopatický úsmev.

,,Nie, prosím nerob to! " Začala som na neho kričal.

Nemohla som utekať, bola som nohami zaseknutá v zemi. Podišiel ku mne s nožom v ruke.

,,Daj to preč, prosím!"

Keď bol úplne pri mne tak sa divoko usmial.
,,Dobre teda. Ale musíš mi s niečím pomôcť. Tu máš. " Do rúk mi vložil ihlu a niť.

,,Čo s tým mám robiť? " Nechápavo som sa spýtala.

,,No predsa šiť." Zasmial sa a ustúpil o krok nabok.

Vykríkla som a zakryla si ústa. Zdvihol sa mi žalúdok - naskytol sa mi pohľad na mŕtvolu Križiackeho mafiána. Bol presne v takom stave akého sme nechali ležať na zemi. Osobitné končatiny pod sebou už nemali krv, no mohla som cítiť smrad mŕtvoly.

,,Poppy no tak! " Povedal a súril ma vpred.

,,Poppy!"

Potkla som sa a spadla rovno do toho. Už to nebola však iba jedna mŕtvola. Boli to celé kopy na sebe pohádzaných kusov človeka.

Plakala som a v ruke zvierala ihlu s niťou.

,,Nenúť ma prosím." Zaprosila som.

,,Poppy, tak vstaň! " Zakričal na mňa hlas.

Otvorila som oči. Nachádzala som sa v tmavej luxusnej izbe. Skláňala sa nado mnou tmavá postava.

Bol to Nova.

,,Si hore? Si v poriadku? " Pritiahol si ma k sebe. Stále na sebe nemal tričko, iba trenky. Na tvári mal zdesený výraz. Bola som prekvapená, musela som ho nejako zobudiť.

Včera večer sme išli spať osobitne, ja v jeho posteli a on vedľa v izbe na gauči. Odmietal totiž to ísť spať ďalej, než o jednu miestnosť. Aj keď sa naše telá ťahajú k sebe, neznamená to, že budeme spať spolu v posteli. Bola som však hlúpa.

Slová som mala zaseknuté v krku. Prstami mi prechádzal po tvári a hľadel priamo do očí. Už len jeho dotyk ma dokázal upokojiť.

,,L-len zlý sen." Odvrátila som pohľad do perín. Na sebe som mala oblečené iba jeho veľké tričko.

Zaspala som neskoro, kvôli tomu, že ma jeho vôňa po celý ten zasranyý čas oblapávala.

Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla, aby som zabránila ďalším vzlykom.

,,Chceš o tom hovoriť?" Opýtal sa.

Pohľadom si ma celú premeriaval, cítila som, akoby prikrývka bola zrazu priesvitná.

,,Nie, nie, je to len hlúposť. " Odvetila som a pokrútila hlavou.

Povzdychol si a pustil ma, trochu sa odtiahol. Keď však už chcel vstať od postele v rýchlosti som ho chytila späť za ruku.