Puto v krvi

Nova The Monster

Vlčia mafia vedela, že teraz sa chystá finálny súboj. Súboj, na ktorý sa čakalo devätnásť rokov a každý potajme vedel, že jedného dňa príde. Deň, kedy sa obe mafie stretnú tvárou v tvár, aby zničili tú druhú. Nikto nečakal, že sa podpíšu mierové zmluvné papiere, pretože si ani jeden hráč nechcel pripustiť mier. Ten bol hneď na začiatku vylúčený a myšlienka, ho čo i len zvažovať bola nemysliteľná, proste smiešna.

Toto je mafia, do pekla!

Agnes tomu nerozumela. Nechápala, prečo chcú ľudia ničiť, zabíjať. Prečo nechcú nechať minulosť minulosťou. Zabudnúť na staré zlé, či nespravodlivé skutky a posunúť sa vpred. Stála si za tým, že keby sa obe mafie spojili, boli by neporaziteľní. Chýbala jej najlepšia priateľka, nezniesla pomyslenie na jej trápenie. Tiež si však začínala myslieť, že sa tu všetci zbláznili. V posteli sa necítila dobre, mohla byť drahá, voňavá, mäkká... Cítila sa pošpinená, akoby ona mala v ústach ten odcvaknutý prst. Akoby mala krvavé škvrny na jej pyžame. Keď však odokryla perinu, bola úplne čistá. Ruky sa jej triasli a v ušiach jej zvonilo z výstrelov pištolí. Bola nervózna a frustrovaná, nedokázala sa koncentrovať bez toho, aby pred sebou nevidela zmučený výraz križiaka, odseknuté prsty a krv. Precvičovali strieľanie snáď hodiny a napriek tomu to bolo zbytočné. Túžila po dobrodružstve, teraz však nemala na výber. To, čím bola včera svedkom ju rozbilo. Nechcela zabíjať. Sama si to zakázala, ešte predtým ako zaspala. Zmenu trávila veľmi zle. Takéto okolnosti nikdy nepoznala, pretože celý život ju rodičia nadmieru ochraňovali.
Nerozumela, a tak odsúdila všetko, čo sa jej nezdalo v poriadku. Mala nádej pre zmierenie, ktoré nikdy nepríde.

Netušila však, čo všetko sa skrývalo v tieňoch všetkých tých rokov, plných zrady, nečestných bojov a vzájomných kradeží. Toto mesto bolo už od počiatku beznádejné.

Ale...

Zároveň čarovné.

,,Nepotrebujem spať. Potrebujem-" Pokračoval Nova v hádke.

Bolo to minimálne pätnásť minút, čo sa s Lorenzom nevedeli na ničom zhodnúť.

,,Potrebuješ sprchu! Smrdíš ako mokrý pes! Poppy nezachrániš s tými čiernymi lopúchmi pod očami. Ani ťa nespozná! Ak má byť misia úspešná, musíš sa vybaviť, len motivácia pridupať päť tých zmrdov k zemi stačiť nebude. " Povedal Enzo prísne a sebavedomo, keď vytiahol svoj najsilnejší argument.

Nova si pomasíroval koreň nosu a usúdil, že vraví pravdu. Hoci naňho vnútro kričalo, aby sa vzoprel a opäť sa rozkričal, iba si povzdychol. Netušil, čím si Nova prechádzal. To nikto. Bol unavený, vystresovaný a úzkostlivý, čo ultimátne vyvrcholilo vo výkyvy nálad, chlad a nevraživosť voči každému. Nikdy v živote necítil svoje ruky byť také chladné.

,,Fajn. " Zamrmlal.

,,Kde je Joel? " Opýtal sa po chvíľi, teraz už s vyrovnaným hlasom.

,,S Kylom. Spisujú presné informácie o lokácií toho križiackeho laboratória. Vyznačujú ho na mape. "

Nova prikývol, pohľad unavený a bdelý.

,,Pýtajú sa, čo urobíme so zajatcom. Už nám povedal, čo chceme vedieť."

,,Zabiť, " Povedal bez emócie,,Predtým než to dáte Stele ho posekajte na kusy. Nech ho zase nerozvláče po celých záhradách. "
Hlboko si zívol a vybral sa do svojeho apartmánu.

Lorenzo prehltol slinu a ostal roztržito stáť, prešľapujúc z jednej nohy na druhú. Neznášal krv a vnútornosti. Hoci hral veľkú úlohu vo výrobe vlčích zbraní, a nevadilo mu zabíjanie, zbavovať sa mŕtvol bolo to posledné za čo by si nechal zaplatiť.