Puto v krvi

Dead Body

,,Mne neutečieš ty mrcha! " Počula som z bočnej uličky.

Kroky sa k nám neustále približovali, hrdlo mi zvieralo napätie. V rukách som držala zbraň, bola to strieborná malá pištoľ. Nevyznala som sa v nich a nemala som tušenie ako sa používajú, no bola som vystrašená do špiku kostí a aspoň mi to dávalo ilúziu o tom, že mám nejakú sebaobranu. Mojou naozajstnou ochranou bol on. Prišiel po mňa, našiel ma.

Mala som sto chutí sa vybozkávať za to, že vďaka mne nesedí vo väzení, ale teraz je vedľa mňa s pištoľou v ruke.

Čo nevidiac z poza rohu sa objavila postava muža v čiernom oblečení.
Počula som jeho nechutný smiech.

,,Pozrime sa, koho to tu máme. Mestský rozparovač a jeho spriaznená krv. " Zachcehtal sa na vlastnom vtipe,  bol však jediný.

,,Ak nechceš, aby som ťa rozštvrtil, radím ti, daj nám ten prístroj a nechám ťa ísť." Povedal hlasom, ktorý pôsobil ako obliatie kýbľom s ľadovou vodou.

Moje ruky so zbraňou sa triasli.

,,Nezblázdnil si sa? Keď po skoro devätnástich rokoch máme možnosť vás nájsť." Zazubil sa, z poza opasku vytiahol vlastnú zbraň.

,,Máš ešte jednu šancu, aby si sa vrátil a vyjadril Parkerovi moju hlbokú nenávisť za jeho brato-zradu."
Precedil pomedzi zuby, stál predo mnou ako živý štít.

Kto je Parker? Prečo ma nazval jeho spriaznenou... Krvou? Mala som milión otázok, zasahovať som si však netrúfla.

,,A stratiť tak dve muchy jednou ranou? Naozaj si myslíš, že som taký neschopný?" Zatiahol a priblížil sa k nám.

,,A k tomu aj hlupák." Odvrkol Nova a stlačil spúšť.

Srdce som mala v krku. Započula som výstrel. Nečakala som, že to naozaj spraví!

V tom momente som zažila jednu z prvých najnechutnejších vecí v mojom živote. Nečakala som, že guľka, ktorú Nova vystrelil spraví toto s jeho obeťou.

Pri výstrele ako náboj letel dopredu som zachytila odlesk dvoch rotujúcich reťazí z každej strany.

V sekunde jeho telo padlo na zem - v štyroch kusoch.

,,Preboha ! Preboh-a, bože čo to... Bože môj... " Pod kusmi zostavajúcich častí sa objavila mláka krvi.

Do nosa mi vbila tak silno, že mi oči automaticky vyprodukovali prúdy sĺz. Moje nohy sa neudržali, zatackala som sa do zadu a padla do náručia Novy. Oči ostali zafixované na mŕtvole predo mnou.

Pozeral na mňa chladne s dávkou ospravedlnenia.

,,Poppy, musíš chodiť. " Zašepkal, no akosi som to nezvládla. Sadla som si na zem a zložila sa.

Nova rýchlo zobral jeho pištoľ a ten neindetifikovateľný prístroj na naše vystopovanie. Stále červená ručička ukazovala rovno na nás.

Následne ma podoprel a ja so slzivými očami sa mu zapozerám priami do očí.

,,Si-si ty si... "Nevedela som nájsť ani správne slová, pretože som po krátkom zvažovaní prišla na to, že ani slovo vrah už nie je dostatočne vystihujúce.

,,Som päťsto dvadsaťosem vecí, ale teraz musíme vypadnúť." Zdrapol ma za ruku a napriek mojim roztraseným nohám ma ťahal preč.

,,J-j-je mŕtvy." Ešte som sa obzerala na miesto kde nebolo telo v normálnej podobe po strenení guľkou. Bola to kôpka kusov tela s orgánmi vytekajúcimi von.