Puto v krvi

Outburst

Doktori odišli. Poppy v miestnosti ostala sama s Parkerom. Bol jej otočený chrbtom, pomyslela si, že len očami pohlcuje fľaštičky s jej krvou, akoby to bolo nejaké zlato. O chvíľu sa k nej obrátil späť s vodou, ktorú doniesol predtým.

,,Pi, zaslúžiš si to."

Poppy naklonila hlavu a pootvorila pery, pritisla ich na hrdlo od fľaše a užívala si studené prúdy tekutiny, ktoré zaplavili jej hrdlo. Vydala zo seba jemný povzdych, akoby sa jej uľavilo a od únavy opäť zatvorila oči. Nevedela ich držať dlho otvorené. Parkera to však zaskočilo a ostal strnulo stáť, pohľadom hypnotizujúc jej postavu. Kto by však nie? Poppy nechcela ani pomyslieť, čo sa mu rútilo mysľou. Nemohla sa brániť, nikto ich nemohol rušiť a bola rovno v putách, priviazaná k posteli? Mysľou mu ihneď prešlo hneď niekoľko nemravných nápadov.

Vysoký muž jej prešiel bruškami prstov cez boky až zastavil na vnútornej strane stehien.

Vedel, že jej sľúbil kúpeľ a teplé jedlo. Z nejakého dôvodu ju chcel prinútiť, aby ho prosila o to aby sa jej dotýkal. Nemal potrebu mať sex. Chcel sa jej len zapáčiť, chcel ju vidieť v jej slabom štádiu, a slintajúcu po orgazme.

On nebol násilník žien. V kúte jeho mysle, ženy naopak miloval. Táto žena pred ním sa mu zdala iná. Biele dlhé vlasy padajúce po stranách postele, takmer dotýkajúce sa zeme mala neustále hebké a pokožku ako zo skla. Parker dobre vedel, že sa jej to stalo potom ako jej telo prijalo lucídium. Vedel aj to, čo sa stalo s Novovým dvojčaťom. Každé telo prijme lucídium nejako inak. Zatiaľ čo Poppy zbeleli vlasy, na Novú to zrejme nemalo žiadny negatívny účinok. Narozdiel od jeho brata, ktorého mŕtve telo našli biele ako porcelanovú bábiku, pred dlhými rokmi.

A napriek tomu sa Parkerovi páčil takýto hazard. Závidel Novovi. Mal to byť on, ktorý bude špeciálny svojou krvou. Ten ktorý bude nadmieru silný a prenádherný ako upír. Mal to byť on ku ktorému bude Poppy magneticky priťahovaná. Chcel ju mať on.
A čo naozaj bol? Adoptovaný. Žiarlivý. Zradca. A teraz už aj odsúdený.

Práve teraz sa mu poppy zdala ako Snehulienka. On však nebol princ, ktorý ju má zachrániť. On bol ten zlý kráľ, ktorý jej ponúkal otrávené jabĺčko z jeho košíka.

Poppy sa pri jeho dotyku nepríjemne pomrvila. Jeho ruku však neodtiahol a namiesto toho sa uškrnul. Drzo jej zašiel do nohavičiek a vtedy prudko otvorila zrenice.

,,Čo to robíš?" Znervóznela a cez telo jej prešlo zimomriavky.

Netušila, o čo mu ide, ale mala z toho veľmi zlý pocit. On mlčal. Tvár mal natočenú od svetla z lampy zahalenú v tieni, zabraňujúc jej vyčítať akúkoľvek emóciu.

Rukou prešiel hlbšie a zastal jej vstupe. Pohladil jej klitoris a ruku opäť vytiahol.

,,Dopekla. Prestaň! " Zakliala, no on ju akoby nepočul.

Prikročil bližšie a teraz tentokrát jej obe ruky presunul pod tričko.

,,Nie... Prosím prestaň... Stačí!" Zvýšila hlas, no opäť žiadna odpoveď.

Veľkými dlaňami obopol jej prsia, chvíľu ich masíroval a napokon chytil obe bradavky.

,,PARKER! PRESTAŇ!" Zaplakala a jeho stisk na bradavkách zosilnel.

,,Neublížim ti. " Povedal.,,Len ti chcem dopriať malú rozkoš. " Rozhodol sa prehovoriť.

Bravavky jej stisol pevnejšie, že jej z poza pier unikol ston.
,,Potrebuješ mať dôvod na to, aby si sa mohla ísť umyť. " Zapriadol s lišiackým podtónom.

Pustil jej bradavky, a rukou sa jej dostal opäť do nohavíc. Hoci to bolo proti jej vôli, cítila ako jej medzi nohami pulzovala krv.

,,Nie...ja to nechcem... Prosím. P-"
Zavzdychala keď jej zrazu začal stimulovať klitoris.

Pousmial sa pretože zacítil ako jej vlhnú nohavičky. Nenávidela sa za to, a za žiadnu cenu si v tomto momente nehodlala priznať, že sa jej to v skutočnosti páčilo.

Uchechtol sa a nohavice jej roztrhol. Za tých pár sekúnd, čo sa jej nedotýkal medzinožia, si Poppy zahryzla do pery.

,, Nie.. Nie... Presta... " Vopchal do nej jeden prst a začal s ním pohybovať hore a dole.

Poppy zo seba nehodlala vymaniť jediný ďalší ston. Bolo to pre ňu neprípustné.

Parker sa zamračil.,,Chcem ťa počuť."

,,N-nie. " Zakoktala.

Strčil do nej ďalší prst a druhou rukou začal hladkať citlivé miesto. Poppy si zahryzla do pery, no napriek tomu zo seba vydala zvuk.
,,Hmn. "

,,Áno?" Uškrnul sa a zvýšil tempo.

Tentokrát sa tomu už nevedela brániť a začala stonať. Len chvíľku pred vyvrcholením zastavil a pozrel jej priamo do očí. Chcel ju vidieť prosiť o to, ako dokončil to čo začal. Poppy sa pomrvila, oči mala mierne zavodnené, no boli v nich aj hravé iskričky.

,,Za toto ťa zabijem. " Zašepkala a Parker sa opäť zachechtal.

Nahlonil sa k jej vchodu a bez strácania času do nej vnikol jazykom. Poppy veľmi rýchlo zistila, že ako aj s jeho prstami, tak aj s ústami bol veľmi skúsený. Bolo to akoby si ju vychutnával, akoby si dal záležať na každom pohybe, ktorý urobí. A k jeho uspopojeniu mu stačili iba jej vzdychy. O chvíľu na to mala orgazmus. Vytiahol z nej mokré prsty a tie si oblizol bez toho, aby s ňou stratil očný kontakt.
Napokon ju odviazal z postele. Mlčala.

Bola viditeľne spotená a podľa toho ako sa jej nepravidelne a rýchlo nadvihovali ramená tak aj zadýchaná.

,,Choď sa umyť a najesť." Pozrel sa na ňu s vypočítaným pohľadom ona však zahanbene sklonil hlavu k zemi.

Hoci sa zdalo, že sa červená od hanblivosti, búril v nej hnev. Bez slova prešla okolo jeho rovesníkov a jednému z nich vytrhla z ruky  osušku a nové oblečenie. Vošla do dverí odkiaľ počula prúd z točky a videla výpary vody. Bola tam pre ňu nachystaná výryvka.

Dokonca dňa a i noci ostala zaseknutá v myšlienkach. Nič nehovorila. Na nikoho sa nedívala.
Ponížil ju. Zneužil ju. Zneúctil ju. Vedela iba toľko, že mu to nikdy neodpustí. A tak ho v mysli preklínala, nenávidela a predstavovala si svoju pomstu, až kým ju to nepriviedlo do spánku. Tam jej hnev tiež neustal. Snívalo sa jej o tom, ako ho mučí a dáva mu zožrať všetko, čo jej spôsobil. To že sa jej dotýkal a prinútil ju aby sa jej to páčilo, bol pre ňu vrchol pokryteckosti. Keby ju znásilnil, dal by jej dôvod ho nenávidieť. Tým že jej však spôsobil rozkoš tak, že nemohla protestovať, ju zanechalo utopenú v hanbe. Tá sa tvarovala a formovala až do nevraživosti voči nemu samému. Zničilo to všetky posledné známky nežnosti, pochopenia alebo odpustenia.

...

Dni ubiehali. Parker sa jej od posledného incidentu už nepokúšal dotýkať. Raz za čas ju púšťali von, presnejšie napočítala trinásť krát. Napokon ale úplne stratila pojem o čase, pretože veľa nocí ani nespala. Ani nevedela, či naozaj má späť, keďže nevedela koľko je hodín. Každým dňom sa stávala chladnejšia a chladnejšia a rozprávala menej a menej. A ak aj niečo povedala, spomenula meno Nova. To isté sa preto stalo aj s Parkerom. Začal byť drzý a krutý a hlavne, nenávidel to meno. Už pár krát jej dal facku, no najhorší trest bol, keď ju zavrel do klietky na niekoľko hodín, a vypustil do miestnosti divoké mačky. Tie sa ju snažili poškrábať a pohrýsť pretože boli hladné. Už sa raz stalo, že na ňu dokonca vytiahol bič a preto mala na chrbte tri červené pruhy, ktoré boleli keď sa umývala v horúcej vode.

Každý deň jej brali krv a extraktovali z nej lucídium. Niekedy naschvál zobrali viac a potom bola celý deň strašne unavená. Poppy vedela, že týmto tempom, skôr, či neskôr ho z nej dostanú všetko. Desilo ju to. Čo ak sa tak zruší jej magnetické puto s Novom a on ju prestane milovať?

Helooo,

Tak som tu znova o trochu skoršie než posledný krát. Chcem vám oznámiť, že dokonca ostáva približne 6 kapitol (plus mínus) a začnú byť celkom dosť brutálne, keďže sa presúvame k bitke medzi vlkmi a križiakmi. No aj tak dúfam, že tu so mnou ostanete až do konca 🌹

Ďakujem všetkým!