Puto v krvi

You Bastards

,,Pť-m! Pť-m ! " Snažila som kričať, no moje výkriky 'pusť ma!' boli značne tlmené.

Ťahal ma smerom okolo domu, popri každom tiene. Ruky mi stihol šikovne zaviazať lanom a medzitým si na tvári neustále držal spokojný úsmev.

Toto nemôžem nechať len tak! Veď.. Musím to aspoň skúsiť! Srdce som cítila až v krku, možno by mi teplomer v tú chvíľu nameral aj 50 stupňov. Čo je vtipné, keďže mi pred pár minútami prišlo chladno od nočného vánku. Zamykala som rukami a snažila sa mu vytrhnúť, chcela som ho kopnúť, no uhol sa. Ani chabý nádejný úskok do strany nezhomol viac, než len jeho výsmech.

,,Tak už prestaň. " Jeho hlas sa zmenil, odrazu znel vážnejšie a takmer znudene.

Oči som mala celé premočené, ale odmietala som tu pred ním prejavovať akékoľvek známky slabosti. Násilne ma odprevadil až k bráne. Naposledy som sa pozrela do okien presvetleného domu. Videla som tancujúce obrysy postáv, vedela som, že niekde medzi nimi je zmätený Kyle a opitá Agnes, ktorí sa pravdepodobne dobre zabávajú.

Zrazu ma zatiahol tak silno, že som takmer spadla na betónový chodník.

Opäť, už po druhý krát som sa modlila, aby sa tu niekto objavil. Naposledy som mala šťastie, bolo poludnie a nachádzala som sa vtedy v meste. Narozdiel od terajších podmienok - na ulici neskoro v noci. Tak moc som si priala, aby som mohla byť s Novom. Možno som nepotrebovala jeho, ako skôr nejakú záchranu, ale v mysli som mala jasný obraz o tom ako by sa z ničoho nič objavil a zbavil ma tohoto strašidelného Križiaka. Možno sa s ním dokonca pozná, majú rovnaký prístup bezcitnosti. Ak by neboli v nepriateľských mafiách, dom si istá, že by to boli skvelý priatelia.

,,Poď. " Zopakoval iritovane a na pár sekúnd sa mi zapozeral do očí.

Netušila som, o čo mu ide. Ústa som mala zaviazané šatkou a tak som nebola schopná vyvodiť ani pazvuk.
Pomaly ku mne natiahol ruku a zatiahol prameň roztopašných vlasov za ucho. Videla som jeho žiarivé modré oči. Bol to však hnev, čo sa vo mne začal prebúdzať. Mala som chuť nakričať na neho nech zo ma okamžite stiahne tie nechutné špinavé paprče. Napriek mojej nevraživej tvári, on pôsobil stále ohromne spokojne.

,,Naozaj si taká krásna, ako spomínali." Povedal s vysmešným tónom opäť ma ťahal smerom k autám.

Kto si myslí, že je?!

Videla som tam už dve postavy mužov. Boli to tí, ktorých som počula z poza živého plotu.

Zastavili sme. Nevedela som, čo sa ide diať, mozog mi však nefungoval natoľko, aby stíhal vymýšľať únikový plán. Mohla som iba bezmocne sledovať a počúvať.

Dvaja chlapi pristúpili bližšie a obaja mi venovali pohľad so zákernou spokojnosťou, podobnou tomu vedľa mňa. Ich slizké pohľady sa mi hnusili, a vedela som, že tak rychlo ich tváre nevymažem z hlavy.

Jeden z nich bol vysoký s tmavými vlasmi a fúzami, tvár mu zdobil tupý výraz. Vedľa neho bol o asi hlavu nižší s krátkymi hnedými vlasmi, viac pri sebe a s cigaretou v ruke. Každú chvíľu z úst vyfukoval oblak šedivého dymu. Tento sa mi zdal ešte väčšmi nesympatický.

,,Rozdelíme sa do áut, aby sme mali istotu, že nás nikto nešpehuje. Kto vie, či tu nemala vlčiu ochranku." Oznámil vysoký Križiak, zrejme šéf celej tejto situácie. Narozdiel od dvoch chlapov stojacich pri nablýzkaných autách, bol síce mladý, podobe ako Nova.

,,Tí bastardi sú všade." Započula som zašomrať jedného z nich.

V krku mi ostalo sucho, keď na mňa ten tlstý začal neprestane pozerať. Šéfovi zazvonil telefón a ja som dostala chabú nádej, že budem voľná od lán na ktorých ma držal. Bolo to však horšie.

,,Držte ju." Hodil im kus lana a na moju nočnú moru to chytil práve ten Križiak s cigaretou. On zatiaľ ustúpil o pár, krokov nabok vybavujúc telefonát.

Začala som sa neprimerane snažiť vymotať. Pozerali na mňa ako na korisť, niečo si šepkali a slizko sa chechtali. Ten tlsťoch lanom silno trhol a ja som padla na zem. Obaja vybuchli do smiechu. Zaskuvíňala som od bolesti a zpražila ich pohľadom.

Po zrušení hovoru sem elegantne opäť pristúpil, tváriac sa akoby nič nevidel.

,,Henrig, normálne by som niečo také dôležité vybavil ja, ale zdá sa, že Vlci spôsobili ďalšie problémy. Toto bol tretí muž, ktoré zabili tento mesiac." Povedal frustrovane a zadíval sa na mňa.

Bola som na zemi, keďže som bola neschopná sa postaviť. Zdrapol ma za ruku a násilne vyzdvihol do vzduchu aby som dopadla na nohy. Z úst mi vyšiel ďalší vzdych, ktorý bol tlmený šatkou v mojich ústach.

,,Vyzerá to tak, že ťa tu musím opustiť, ale neboj sa, zajtra sa uvidíme. " Venoval mi pohľad modrých očí a za zvuku motoru auta zmizol medzi nočnými ulicami.

,,Tak mi ideme." Potiahol ma tlsťoch za lano, o ktoré som mala priviazané ruky a ten druhý otvoril kufor auta.

,,Aby si sa o nič nepokúšala. "Žmurkol na mňa ten vysoký a do ruky mi vpichol nejakú injekciu.

Doriti.

,,Opantá to tvoje zmysli, ale stále budeš pri vedomý." Vysmial sa zas ten druhý s nechutnou slizkosťou v hlase.

Bezcitne ma hodili na tvrdý povrch auta a zasmiali sa nad pózou, v ktorej som skončila. Mala som šaty a bola som si istá, že mi bolo vidno spodné prádlo. Opäť dom počula to nechutné šomranie a moje oči, tentokrát už naozaj opustilo zopár sĺz. Bolo to zdrhonestujúce a zahanbujúce. Akoby ma opäť hodili o zem, ale tentokrát to bolelo zvnútra. To však nemali šancu vidieť. Zabuchli dreve od kufra a ja som sa ocitla v čistej temnote.

Nova, prosím!

Zvuky okolo sa mi začali zdať tlmené, dvojité, oneskorené, vôbec som nevedela vnímať. Ani bolesť mi už neprišla taká ostrá. Sluch som takmer úplne stratila, oči som mala tuho zavreté, viečka sa mi zdali akoby mali o pár kilo viac.

Jediné, čo som poriadne počula, boli moje myšlienky. A jediné, čo som vtedy mohla cítiť bol ten nesmierny hnev.

Cítila som ako sa vo mne hromadí a napriek neschopnosti niečo urobiť, som si v hlave predsatvovala sladkú pomstu.

Čo sa to so mnou stalo? Prečo zrazu takto rozmýšľam?

Vedela som, že od toho dňa, čo sa stalo to s Novom, s ním mám oveľa väčšie spojenie. Akoby sme si čítali myšlienky, alebo vnímali pocity toho druhého.

Desilo ma to. Čo ak sa aj ja premením na zlú?

Na... Vrahyňu ?

Bolo to ako bliknutie.

Click.

Stačilo tomu venovať jedinú myšlienku a miniatúrny nápad sa mi zrodil v hlave.

Tašku som mala stále zviazanú okolo pása. Mala som v nej nejaké kozmetické produkty, mobil, kľúče, peňaženku... Ale zaujímala ma iba jedna vec v nej. Bola som si na sto percent istá, že sa v nej nachádzala pištoľ, ktorú mi Nova daroval.

Helo,

Myslíte, že by bola schopná s tou zbraňou vystreliť? Otázka je, boli by ste VY schopní s ňou niekoho zastreliť?