Puto v krvi

Another Shot

Cez tmavú noc boli počuť iba Novove kroky, ktoré vytvárali jemnú ozvenu. Nemal šancu, aby ma počul keďže som sa pohybovala veľmi potichu. Mal oblečenú obvyklú čiernu uniformu a cez tmu ho bolo vidno veľmi nejasne. Akoby bol súčasťou tieňov.

Čo to mal v pláne? Pýtala som sa sama seba, aby som zabila čas a strach z okolia. Zákutie v mojej mysli už dávno vedelo, bola som však tvrdohlavá si to priznať. Bolo to to, čoho som sa celý čas obávala. Dokonca aj Elena by to pripustila, tak prečo zrovna on?

Vyšli sme cez brány, musela som počkať, aby ochranke neprišlo nič divné. Stále netušil, že ho nasledujem. Na moje prekvapenie sa chvíľu zastavil pri jeho nablízkanom čiernom aute, no napokon zmenil smer a vybral sa k inému. Bolo značne staršie a použitejšie, o čom svedčili aj špinavé šedivé pneumatiky. Bol to však plusový bod pre mňa, keďže malo široký otvorený kufor do ktorého som ľahko vyliezla, keď sa Nova pripútaval. Bola som si istá, že ma cestou nemal šancu vidieť, no napriek tomu moje srdce bilo ako o závod.

Skutočne by ma len tak predal Križiakom? Možno sa dohodli, že polku krvi im a polku vlkom...

Obloha dnes bola fascinujúco hviezdnatá a Mesiac pripomínal obrovskú lampu, ktorá vám svietila do tváre. Nemala som poňatia koľko bolo hodín, Cestu som spoznávala. Bola šialene podobná tej, ktorou som išla naposledy. Žeby išiel na miesto, kde som spáchala vraždu?

Otriaslo mnou. Nevedela som, či to bolo tým, že som nebola som priveľmi oblečená, keďže som vybehla z bytu zabúdajúc nazuť si aj topánky. Alebo tým, že sa vraciam na miesto opusteného hotela s bielymi stenami, kam som už nikdy neplánovala vkročiť.

Auto zastalo a Nova vystúpil. Vzdialil sa a ja som sa konečne uráčila vystrčiť hlavu. Všimla som si, že si ručnú zbraň vložil do kabáta tak, aby nebola vidieť. Nebolo to tu také prázdne. Oproti nám bolo zastavené auto, ktoré som si tiež veľmi dobre pamätala. Musela som nasilu zadržať výkrik, keď som si spomenula na nedobrovoľný pobyt v jeho kufri.

Na moje prekvapenie z dier na oknách od hotela vychádzalo svetlo a následné hlasy, ktoré ma prinútili vyskočiť z dodávky a po špičkách prejsť bližšie.

,,Som si istý, že sa na naše ďalšie stretnutie už dostaví. Si si istý, že o nás nikto nevie?" Zachytila som Novov hlboký hlas a moje srdce poskočilo zabraňujúc ďalšiemu nádychu.

,,Áno. Tu je chlapec, môžeš si ho obzrieť." Uchechtol sa druhý hlas. Bol to vysoký súdruh tlstého Križiaka, ktorého som nedávno rozštvrtila na tomto mieste.

,,Uspi ho. Toto nesmie počuť."

Začula som buchnutie a tlmený zvuk výkriku. Preboha, Kyle ? Je to on?!
Prečo ho sem priviezli? Je zranený? Prosím, len nech je v poriadku! Chcú ma zaňho snáď predať, to je tá výmena?!

,,Takže mi povedz tie informácie, ktoré si mi sľuboval. " Jeho tón zvážnel a vzduch okolo sa zazdal ešte väčšmi nedýchateľný.

Musela som sa držať steny, za ktorou som stála, aby sa mi nepodlomili kolená od strachu a úzkosti. Vyzeralo to tu príšerne.

,,Fajn. S lucídiom plánujeme pracovať vo vnútri tele. Zistiť ako funguje, levely regenerácie, malfunkcie, výhody a všetky tieto experimenty. Nechceme ho dostať von. Zatiaľ. Naši odborníci však pracujú na tom, aby sme s ním vedeli pracovať vo vnútri tela. Sme si istý, že s určitou metódou docielime to, aby sme osobu mohli zmyslovo, myšlienkovito aj fyzicky ovládať."

,,Aby robila to, čo chcete?" Odvetil neveriacky.

,,Presne."

Cítila som taký tlak v pľúcach, že som mala pocit, že mi dych doláme rebrá. Zaregistrovala som slzy, ktoré sa mi začali zhromažďovať v kútikoch očí.
Dôkazy mi bijú do očí tak prečo je tak ťažké tomu uveriť?