Na hraně

12 - Som vyrytý do tvojho srdca

Letela som krížom po chodbe a zastala pred výťahmi. Päsťou som niekoľkokrát pobúchala po tlačidle, no výťah sa nemienil prispôsobovať. Prestúpila som na mieste a pozrela na hodinky obopínajúce moje zápästie. Po prvý raz som zmeškala do práce.

Výťah s cinknutím zastal na prízemí a ja som sa vrútila dnu ako stádo slonov. Stlačila som tlačidlo nášho poschodia a obrátila sa k zrkadlu. Prehrabla som si vlasy a upravila sa. To, že som sa viezla vo výťahu niekoľkoposchodovej budovy s kanceláriami úplne sama mi len potvrdilo, že väčšina zamestnancov do práce v takúto hodinu nechodí.

Pokiaľ sa to pravidelne neopakovalo, nebol to zase pre nás až taký problém. Väčšina zamestnancov si svoj pracovný čas manažovala sama. Keď niekto meškal, zostal v práci dlhšie. Naša smernica bola flexibilná a dovoľovala nám to. Aj napriek tomu som ale s malou dušičkou vystúpila na našom poschodí a zakrádala sa po chodbe ako duch.

Väčšina zamestnancov bola v práci. V otvorenej kancelárii sa ozývalo ťukanie do klávesnice a hlasné klikanie myšiek. Prefrngla som krížom cez ňu a zamierila do rohu k našim miestam. Hoci naša kancelária bola otvorená, niektoré časti boli predelené paravánmi, aby tak dopriali zamestnancom trocha súkromia a pohltili hluk skôr, než sa bude donekonečna odrážať naprieč celou miestnosťou.

Sadla som si na miesto a naštartovala svoj pracovný laptop. Emmu som nikde nevidela, zrejme si niekam odbehla. Rýchlo som sa prihlásila do svojho mailového klienta a vydýchla. Bol čas tváriť sa, že už dobrú trištvrte hodinu pracujem. Potom si pôjdem do kuchynky nabrať čerstvú vodu a možno pripraviť i nejakú kávu.

Nestihla som sa ani len uvoľniť, keď mi na chrbte pristála otvorená dlaň a plesla sťa hrom. Vykríkla som a otočila sa. Emma stála priamo za mnou, na tvári mala široký úškrn od ucha k uchu.

„Dobré ránko," zazubila sa na mňa ako prefíkaná líška.

„To si mi musela takú zavesiť?" pošúchala som si boľavé miesto na chrbte, dokiaľ som len dotiahla a obrátila sa tvárou naspäť k vysvietenému monitoru.

Ignorovala moju otázku a prisunula si kancelárske kreslo na kolieskach bližšie. Posadila sa vedľa mňa za môj stôl a položila si naň lakte. Bradu si podoprela oboma dlaňami a zažmurkala. „Takže včerajšie rande muselo stáť za to, keď si snáď po prvý raz v živote meškala do práce."

Odtrhla som zrak od obrazovky a pozrela na ňu. Emma sa domnievala, že za moje meškanie do práce môže dlhá noc s Jamesom. Preglgla som. Po dnešnom ráne som úplne zabudla na to, že som mala včera rande. Myšlienky sa mi totiž neustále krútili okolo Ryana a jeho jedovato modrých očí.

„Nie, nebolo to zase tak, ako si myslíš," prehovorila som. Bude lepšie uviesť veci na pravú mieru čo najskôr.

„Takže bol príšerný?" kútiky pier jej ovisli.

„Nie, to nie," povedala som. „Len to neskončilo tak, ako si myslíš."

„Vôbec ti nerozumiem, Natalie. Mohla by si mi to vysvetliť ako normálnemu človeku?"

Vzdychla som a natiahla krk. Kvôli paravánu som netušila, či nás niekto počúva, tak som zamkla počítač a vstala. Do ruky som si zobrala sklenený krčah a šálku kávy. Emma pochopila môj signál a odcupkala k svojmu stolu, aby si mohla vziať svoj hrnček. Spoločne sme sa uberali krížom cez kanceláriu do spoločenskej miestnosti a ja som premýšľala nad tým, čo všetko jej smiem prezradiť.

Vošli sme do prázdnej kuchynky. Kým mi automat pripravoval kávu, donútila som sa pozrieť na Emmu. „Rande bolo super, ale nešiel ku mne hore, chápeš. Ale sľúbili sme si, že sa ešte uvidíme."