Na hraně

23 - Na konci ma už nemôžeš odmietnuť

Pohodlne som sa oprela v prútenom kresle a napravila si na nose slnečné okuliare. Vzala som si zo skleneného stola miešaný drink a potiahla zo slamky. Decembrové počasie na Floride bolo omnoho znesiteľnejšie. Dni boli príjemne teplé a noci zase osviežujúco chladné. Možno by som sa sem mala presťahovať. Stavila by som sa, že aj letá tu boli istotne príjemnejšie, než prepchatý vlhký newyorský vzduch.

„Čo tí chlapi na tom golfe vidia?" zamrmlala moja matka.

Zasmiala som sa. Moja mama bola známa tým, že nenávidela golf. Nudil ju. No naši chlapi sa rozhodli, že strávia Vianoce práve týmto športom.

Jamesova mama Susan na to nič nepovedala, iba pokrútila hlavou.

„Odbehnem si na toaletu," zazívala moja mama a potom sa zdvihla zo svojho kresla.

Znova som si srkla zo svojho nápoja, aby som zakryla svoju nervozitu. S Jamesovou matkou som sa od spoločnej večere viac nezhovárala a dúfala som, že s ňou viac neostanem osamote. Premýšľala som nad tým, že i ja sa kamsi vyparím, keď prehovorila ako prvá.

„Nevidela si Rylee?" opýtala sa ma Susan.

Samozrejme, že som Rylee videla, stále som sa s ňou stretávala, hoci s omnoho vyššou mierou ostražitosti, ako kedysi. No ak o nej nevedela ona, znamenalo to, že „Rylee" dodržala svoj sľúb a prestala sa s ňou stýkať, ako som ju o to žiadala. Naprázdno som prehltla predtým, ako som sa odvážila otvoriť ústa.

„Rylee odišla," prehovorila som opatrne.

„Kam?"

„To netuším," zaklamala som. „Myslím, že sa jej niečo stalo a obáva sa o svoju bezpečnosť. Predpokladám, že práve preto prerušila všetky svoje kontakty."

„Och," Susan sa chytila za hlavu a potom vzdychla. „A to si sa ju nesnažila vypátrať?"

„Nie som typ človeka, ktorý by lipol na minulosti," povedala som diplomaticky. „Navyše, chodím s Jamesom. Nemám viac dôvod sa s Rylee stretávať."

Nadvihla obočie: „Miluješ môjho syna?"

„Samozrejme," odvetila som bez zaváhania.

Pozrela sa na mňa. Výraz jej tváre našepkával, že tomu neverí. Nehodlala som ju ale ďalej presviedčať. Malo by to totiž úplne opačný účinok. Odvrátila som sa preto od nej a znova sa napila zo svojho kokteilu.

Sotva som sa od nej otočila, zazrela som, ako sa chlapi vracajú naspäť. Bola som rada, že sme našu konverzáciu stihli ukončiť skôr, než sa priblížili. Jedno z prútených kresiel zavržďalo, keď sa vrátila i moja matka.

„Ako to šlo?" opýtala sa otca.

„Musím priznať, že James nás všetkých prevalcoval. Zato ho nechceš nikdy brať na partičky golfu, Steven?"

Jamesov otec sa uškrnul, ale neodpovedal.

„Nechodím s vami, pretože ma golf nebaví," odpovedal James.

Vstala som z kresla a potom mu podala chladené pivo. Otvoril si ho a na znak vďaky mi vtisol do vlasov bozk. Potom sa zvalil do kresla, v ktorom som iba pred chvíľkou sedela. Oprela som sa o opierku kresla a on si omotal ruku okolo môjho pása.

Premýšľala som nad tým, čo z toho je skutočnosť a čo iba pretvárka pred jeho rodičmi. Nepochybovala som o tom, že voči mne pociťoval istú náklonnosť, no nepochybovala som ani o tom, že táto náklonnosť musela viditeľne ochladnúť, keď sa dozvedel o mojom ďalšom vzťahu.

V tú noc, keď sme si dopriali víkendový wellness, všimol si moje zodraté kolená v bazéne. Keď sme sa milovali, opýtal sa ma, či sa stanem jeho exkluzívnou partnerkou. Uvedomil si v tom momente, čo som urobila? Neexistovalo množstvo činností, pri ktorých si dospelý človek spáli pokožku na kolenách. Preto vytiahol exkluzivitu? Aby mi dal najavo, že sa nemám dotýkať iných mužov?