Sedmadvacetiletá Natalie Adams má dokonalý život. Slušné vzdělání, slibně se rozbíhající karieru a moderní byt v centru má v její věku jen málokdo. Její dokonalý život se začne rozpadat v momentě, kdy nachází na ulici zraněného mladíka. Ačkoli odmít...
Vošla som do miestnosti tvorenej iba malým stolom a stoličkou. Cez zamrežované okno dnu presvitalo slnečné svetlo. Jedna stena miestnosti bola tvorená nepriestrelným sklom s malými dierkami, aby cez ne prechádzal zvuk. Sadla som si za stôl a čakala, kým sa na druhej strane neotvoria dvere. O malú chvíľku cvakla zámka a dovnútra vošiel James vo väzenskej uniforme v sprievode policajného strážnika. Na rukách sa mu leskli želiezka.
Sadol si na voľné miesto oproti mne a pozrel na mňa. Vyzeral príšerne. V priebehu niekoľkých mesiacov prišiel úplne o všetko. Jeho tvár v priebehu zostarla o desaťročia. Prispelo k tomu i to, že sa viac prestal o seba starať a vyzeral omnoho neupravenejšie, než som bola zvyknutá.
„Ahoj, James," povedala som.
Stále sa na mňa díval, no nepovedal ani slovo.
„Priniesla som papiere, podávam žiadosť o rozvod."
Vyskočil zo stoličky: „To nemôžeš urobiť!"
„Ale môžem," povedala som. „A aj to urobím."
Vrazil spútanými rukami do skla. Policajt, ktorý bol po celý čas s ním, ho schmatol a odtiahol ďalej. Vychutnávala som si zúfalstvo v jeho tvári.
„Pokúsil si sa ma zabiť," prehovorila som. „Chcel si ma otráviť. A ja som ti verila, že ma ľúbiš!"
Zízal na mňa s vypúlenými očami niekoľko sekúnd a neveriacky pokrútil hlavou. A potom v priebehu sekundy vybuchol hurónskym smiechom.
„Dobre, dostala si ma," prehovoril, keď sa prestal smiať. „Ale raz sa odtiaľto dostanem a potom si ťa nájdem."
„Stále si to nepochopil? Toto je koniec," povedala som mu. Stíšila som hlas: „Rozohral si nebezpečnú hru, no nepočítal si s tým, že sa do nej zapojí viacero hráčov. Na tvoju smolu majú už po krk všetkej tej manipulácie. Myslíš si, že nevedia ťahať za nitky tak ako si to doteraz robil ty?"
Schoval tvár vo svojich dlaniach. Podľa pazvukov, ktoré vydával, som si nebola istá, či sa smeje, alebo plače. Zrejme oboje naraz.
„Zbohom, James," povedala som.
Obrátila som sa a opustila miestnosť.
Policajné vyšetrovanie sa ešte ani len nestihlo uzavrieť, no záver si všetci veľmi rýchlo vydedukovali aj sami. Všetci vedeli, aký je James majetnícky a videli aj to, ako sa ku mne správal počas našej svadby, predtým, ako som sa zosypala na zem, priotrávená. Zdalo sa, že nech argumentoval čímkoľvek, ľudia už veľmi dobre vedeli, kde je pravda.
Zo dňa na deň ho vyrazili z práce bez ohľadu na to, či platí nejaká prezumpcia neviny. Jeho obľúbená riaditeľka oddelenia ľudských zdrojov, za ktorou chcel utekať v to ráno, keď ho zatkli, sa o to postarala. Jeho rodičia, ktorí ho mali podporiť, nedokázali uniesť tú hanbu a vydedili ho.
A potom začali vychádzať na povrch jeho malé tajomstvá, ako napríklad záhadné výpovede pre Daniela a Liama, sledovacia aplikácia potajme nainštalovaná v mojom telefóne. Keď sa potom pozreli na jeho účet a snažili sa vystopovať jeho príjmy a platby, prestali všetkému rozumieť. Dozvedeli sa o kúpe lietadla. Vtedy si s ním spojili skupinu chuligánov, ktorých zatkli len niekoľko týždňov predtým a zrazu do seba všetko zapadlo. Pánom, ktorí sa kedysi s kovovými tyčami a drevenými palicami zakrádali ulicami, aby vystopovali Ryana, sa rozviazali jazyky. V momente, ako sa dozvedeli, keď tým milého Jamesa dostanú takisto do basy.
Vyšla som von z väznice do slnečného dňa. Celé mesiace som si lámala hlavu nad tým, ako Jamesa zabiť a napokon som dospela k rozhodnutiu, že najjednoduchším riešením bude zabiť samú seba. Len naoko, samozrejme.
Nasadla som do svojho auta a pobrala sa preč. Bol čas vrátiť sa naspäť domov, do môjho starého apartmánu, ktorý mi kúpili moji rodičia. Z toho Jamesovho som sa už dávno vysťahovala, hoci mi po našom rozvode pravdepodobne pripadne jeho polovica.
Vošla som do vestibulu môjho starého apartmánového komplexu a pozdravila sa ochrankárovi, ktorý sedel na vrátnici. Odzdravil ma a na tvári som mu zazrela na stotinu sekundy smutný výraz. Určite si ešte spomínal na to, ako som odtiaľto odchádzala s kuframi, vysmiata a šťastná. Ani vo sne by mu vtedy nenapadlo, že sa tak rýchlo vrátim naspäť.
Nastúpila som do výťahu a stlačila číslo svojho poschodia. Oprela som sa o jeho kovovú stenu a konečne si vydýchla. Bola som konečne slobodná, hoci ešte stále nie oficiálne. Premýšľala som nad tým, že dám výpoveď vo svojej terajšej práci, zbalím si veci a odídem na nejakú poriadne dlhú dovolenku s Emmou. Alebo pôjdem niekam ďaleko úplne sama. Chvíľku som sa pohrávala s myšlienkou na to, že tam možno aj ostanem a už sa nevrátim.
Výťah zastal na mojom poschodí a ja som vystúpila. Na zemi pred mojimi dverami som zazrela schúleného mladého muža. No teraz ihneď vyskočil na nohy, na jeho tvári nebola ani jedna modrina, či krvavý škrabanec. Jeho exotické piercingy zmizli. No pohľad mal stále ako dva akvamaríny.
Kabelka mi padla na zem. Prikryla som si ústa oboma dlaňami, do očí mi vystrelili slzy.
„Ahoj, Natalie," zazubil sa na mňa Ryan.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
