Na hraně

18 - Moje srdce nebude klamať (Časť 4.)

„Ideš s nami na kávu?" zastala Emma s prázdnou šálkou pri Liamovom stole.

Pozrel sa na ňu a potom na mňa, nakoľko som stála hneď za ňou. Pohľadom skĺzol po mojej šálke a džbáne v ruke. „Nie, musím dnes ešte niečo dokončiť, lebo potom mám školu," povedal a odvrátil sa.

Jasná výhovorka.

„Okej," prikývla Emma a potom sa vybrala spolu so mnou do kuchynky.

Dnes sme boli v práci obidve skoro. V kancelárii vládlo ospalé ticho, nakoľko sa v nej nachádzalo iba veľmi málo ľudí. Aj kuchynka zívala prázdnotou. Rada na kávu sa začne tvoriť najskôr o hodinu neskôr.

„Čo tu robí Liam takto skoro?" opýtala sa Emma, keď strčila šálku do kávovaru a vzduch zaplnil hukot prístroja.

Takže som nebola jediná, ktorej to vŕtalo v hlave. No na rozdiel od nej, ja som veľmi dobre vedela, čo je dôvodom jeho skorého vstávania. Stačilo sa len zamyslieť a pripomenúť si včerajšie udalosti. Chvíľku som zvažovala, či mám o tom Emme povedať, no bola to moja priateľka. A ako moja nová šéfka by to takisto mala vedieť.

„Snaží sa mi vyhnúť," odvetila som.

Emma si vybrala svoj hrnček plný kávy a pustila ma k automatu. „Prečo? Stalo sa niečo?" opýtala sa so záujmom.

Zvolila som si kávu a potom som sa k nej obrátila. Nadýchla som sa. „Áno. Včera, keď si odišla domov."

Mlčala, ale jej oči mi hovorili, že to mám vyklopiť čím skôr von. „Chvíľku šiel spolu so mnou, aby ma odprevadil a nešla som sama. Zhovárali sme sa. Niečo si zle vysvetlil a pokúsil sa ma pobozkať."

Emma sa práve chystala napiť kávy. Ukázalo sa, že to bol omyl. Začala sa dusiť a ihneď sa rozkašľala. Horúca tekutina v jej šálke sa rozhojdala a potom jej pokvapkala po rukách. Skríkla od bolesti a pustila šálku na zem.

„Si v poriadku?" opýtala som sa jej.

„Ale hej," ustúpila od rozliatej kávy na zemi.

„Mala by si to rýchlo namočiť pod studenú vodu," povedala som.

Nevnímala som jej protesty. Schmatla som jej obarenú ruku a vyhrnula rukáv na blúzke. Strčila som jej ruku do umývadla a pustila jej na začervenanú pokožku prúd chladnej vody. Snažila sa mi vymotať zo zovretia, ale ja som ju nepúšťala. Sledovala som, ako jej voda steká po koži, keď som si uvedomila, že jej na predlaktiach vidím okrem popálenej pokožky aj podliatinu.

Než som sa stihla čokoľvek opýtať, Emma vychmatla ruku von a stiahla rukáv blúzky naspäť k zápästiu. „Ďakujem," povedala, „už to nepáli."

Nebola som včerajšia. Opäť som jej zovrela v ruku a vyhrnula rukáv až k lakťom. Vyzeralo to, akoby jej niekto pevne zovrel predlaktie a zanechal jej tam odtlačky.

„Čo to je?" opýtala som sa jej.

Vedela som odpoveď. Chcela som ju ale počuť z jej úst.

„Nič," povedala. „Richard ma len silnejšie chytil za ruku. Je silný, neuvedomil si, že by ma to mohlo bolieť."

„Na to máš ústa, aby si mu to povedala a on ťa pustil," nenechala som sa odbiť.

Odvrátila odo mňa pohľad. Strhla som ju za ruku naspäť k sebe. Hľadela som jej do tváre. Neustále bočila pohľadom. „Emma," oslovila som ju. „Chodíte spolu iba niekoľko mesiacov. Ubližuje ti?"

„Nie!" vykríkla. „Len sa niekedy pozabudne, to je všetko."

„Včera sa správal zvláštne," povedala som. „Vyzeral, akoby chcel žartovať o tom, že si sa trocha opila z vína, no popritom bolo z jeho pohľadu jasné, že je vytočený."

„To bola moja chyba," povedala. „Prestala som mu odpisovať a keďže som najprv nerátala s tým, že sa mi zruší míting, tak som mu povedala, že budem dlho v práci."

„A čo je na tom?" opýtala som sa jej. „Si slobodný človek, Emma. Je úplne jedno, či sedíš na zadku v práci, alebo na víne s kamoškou. Prečo by ho to malo štvať?"

„Dohodli sme sa, že mu budem odpisovať," dodala na vysvetlenie. „A včera som sa pozabudla. Bola to moja chyba."

„To si naozaj myslíš, alebo ti to povedal on?" pritlačila som na ňu.

Kľučka na dverách za našim chrbtom cvakla. Emma sa mi vytrhla a napravila svoj rukáv. Kým do kuchynky začali prichádzať ďalší zamestnanci, Emma zobrala z linky papierové utierky a začala utierať zo zeme rozliatu kávu, ktorú sme si dovtedy vôbec nevšímali.

Prešla som k automatu a vzala svoj hrnček kávy, aby som ho uvoľnila ostatným. Položila som si ho na stôl a dívala sa na Emmu, ktorá teraz so sklonenou hlavou utierala podlahu. Toho jej priateľa som vôbec nepoznala, no včera sa správal zvláštne.

Vyzeralo to, akoby sa len neodvážil urobiť jej scénu predo mnou. Čo však s ňou robí za zatvorenými dverami?

Napustila som si do skleneného džbánu vodu a potom som sa zamyslená vrátila na svoje miesto. Položila som si hrnček aj džbán na svoj stôl vedľa počítača a kým mi nabiehal operačný systém, snažila som sa rozpomenúť si, kedy to všetko začalo.

Chodili spolu iba niekoľko mesiacov, dali sa dokopy, keď som si ja začala s Danielom. Potom som ju začala vídavať skoro ráno v práci. Pamätala som si, ako som ju raz našla ráno sedieť v kuchynke s mobilom v ruke. Už vtedy mala na sebe dlhé rukávy. Bol koniec leta. Netrvá zvyčajne niekoľko mesiacov, kým opadne vo vzťahu pretvárka?

Mobil na stole mi zazvonil. Srdce mi vo vnútri podskočilo, no zase zamrelo, keď som uvidela, kto mi volá.

„Ahoj, oci," povedala som.

„Dúfam, že som ťa nezobudil. Chcel som ti zavolať ešte predtým, ako pôjdeš do práce."

„Ale ja už som v práci," zasmiala som sa. „Ale ešte som nezačala robiť. Čo potrebuješ?"

„Budúci týždeň by si k nám mohla už prísť na večeru naozaj, čo ty na to? Jamesovi rodičia ťa chcú spoznať."

Úsmev mi zamrzol na tvári. „Kedy?" opýtala som sa.

„Budúci piatok. Nemusíš tam byť vôbec celý večer," dodal, keď rozoznal zmenu tónu v mojom hlase. „Len sa prídeš najesť a potom vám s Jamesom doprajeme súkromie. Čo ty na to?"

„Dobre," vzdychla som si. „Len mi pošli správu, že kedy a prídem."

„V poriadku, Natalie. Vidíme sa."

Zložila som hovor a potom nalistovala textové správy. SMS od Jamesa mi prišla ešte predtým, než som stihla odoslať tú svoju.

Zdá sa, že tentoraz sa z toho len tak ľahko nevyvlečieme. :)