16 - Správne, si presne môj typ (Časť 1.)

188 14 0
                                    

Keď som ráno vyšla z izby už oblečená, Ryan ešte stále spal v obývačke. Ležal naboku schúlený na gauči, ruky mal pritisnuté k telu. S pootvorenými ústami pomaly dýchal a jeho zružovené líca vyžarovali chlapčenskú mladosť. V tú chvíľu vyzeral zraniteľnejšie, než kedykoľvek.

Po špičkách som prešla popri ňom do kuchyne a zastala pri fľaši minerálky, ktorá ešte stále trčala na stole. Len čo som ju schmatla do ruky, udalosti predchádzajúcej noci mi udreli do hlavy silnejšie, než alkoholové drinky na párty. Kolená sa mi podlomili, prstami som zovrela okraj dosky tak mocne, až mi zbeleli hánky. Srdce mi zbesilo narážalo do hrudníka.

Keď moje kolená konečne stuhli, odpila som si z fľaše. Hoci bola zatvorená a bublinky z nej nevyprchali, vlažná voda bola odporná na jazyku. Položila som ju preto späť a nehlučne sa posadila na barovú stoličku. Zavŕzgala pod mojou váhou a ja som zmrzla na mieste, no Ryan sa neprebudil. Pomrvil sa a potom sa prevrátil na druhý bok.

Schovala som tvár do dlaní. „Čo si to spravila, Natalie?" pošepla som sama sebe. „Vrhla si sa včera na chlapca, ktorý nemá ani len dvadsať! Akoby si bola nejaká stará nechutná perverzáčka!"

Najhoršie na tom všetkom bolo, že sa nám to obom páčilo... Doriti, doriti, doriti...

Zoskočila som zo stoličky a schmatla pracovnú tašku s laptopom, ktorá bola hodená hneď vedľa. Prešla som do chodby a zhrabla kľúče. Kým som sa obúvala, moje uši zachytili pohyb v obývačke. To znamenalo len jedno – Ryan sa prebudil!

Vybehla som na chodbu a plesla za sebou dvermi. Nečakala som na výťah pre prípad, že by išiel za mnou a otvoril dvere. Zamierila som ku schodišťu. Utekala som dole preskakujúc niekoľko schodov naraz ako vyplašený kriminálnik po spáchanom trestnom čine. V tom momente som si tak skutočne pripadala.

„Nemáš rozum, Natalie! Vedela si to! Vedela si, že to je iba mladý fagan a aj napriek tomu si sa na neho vrhla ako vtedy v kuchyni!"

O niekoľko poschodí nižšie som sa odvážila konečne privolať si výťah. Kým som lapala po dychu a čakala naň, prikryla som si dlaňou ústa.

„Musela som sa zblázniť," povedala som samej sebe v zrkadle výťahu, keď som nastúpila. „Inak sa to ani len nedá vysvetliť."

Vždy som sa smiala na tom, ako Emma vyvádza, keď má vypité, no ja som dokázala niečo vyparatiť aj bez toho. To nebola schopnosť hodná gratulácie. Vedela som, že ho musím zo svojho bytu čo najrýchlejšie dostať preč. Áno, ten krpec bol niekedy neodolateľný, ale bol príliš mladý, preboha!

Vystúpila som z výťahu a vyšla von do mesta. Prešla som k jednej z hlavných ulíc a privolala si taxík. Kým som sa viezla do práce, vo vrecku mi zavrčal mobil. Pozrela som sa na displej a zazrela správu od Jamesa.

Dúfam, že je po včerajšku všetko v poriadku. Spala si dobre?

Znamenite. Po orálnom sexe s Ryanom som zaspala vo svojej izbe ako bábo a prebudila sa až ráno na svitaní. Vlastne, ešte nikdy som nemala takú čistú hlavu ako počas včerajšej noci. DOFRASA!

Prsty sa mi rozbehli po virtuálnej klávesnici v telefóne.

Áno, všetko je v poriadku. Teší ma, že máš o mňa starosť. :) Sľubujem, že do budúceho rande sa polepším. :)

Očami som skúmala smajlíky v mojej správe. Zdali sa mi omnoho silenejšie, než predtým. Cmukla som jazykom a odoslala správu. Len čo som to urobila, mobil v ruke mi zavrčal. Prevrátila som očami a prijala hovor.

„Áno, mami?" ohlásila som sa do telefónu.

„Natalie, pozvali sme Jamesa s rodičmi k nám na večeru. Prídu v sobotu večer."

Na hraněDonde viven las historias. Descúbrelo ahora