Na hraně

22 - Vždy som ťa sledoval a ty si prekvapená? (Časť 1.)

Emma sa prehla na stoličke, aby uľavila svojmu boľavému chrbtu. Potom sa prepleskla po lícach a znova zaostrila pohľad na obrazovku počítača. Obrátila som sa k nej.

„Potrebuješ s niečím pomôcť?" opýtala som sa jej.

„Nie, to je v pohode," mávla na mňa rukou Emma. „Len je to taká hlúposť, ktorú neznášam robiť, no nemôžem ju dať spraviť niekomu inému."

„Myslí na niečo príjemné, čím by si sa odmenila za to, keď to konečne dokončíš," žmurkla som na ňu.

„Jedinou mojou motiváciou sú zrejme vianočné sviatky," pokrčila plecami. „No stále netuším, ako ich budem tráviť. A ešte stále nemám nakúpené žiadne darčeky! Je to po prvý raz, čo sú pre mňa vianočné sviatky naozaj stresujúce!"

„To znamená, že si oficiálne dospelá," zasmiala som sa.

„A čo plánuješ na Vianoce ty?" opýtala sa ma Emma. „Budeš s Jamesom, alebo s rodinou? Daj mi nejaký tip, nech sa môžem inšpirovať."

„Och, aj-aj," povedala som. Môj úprimný úsmev vystriedal silený. „Ja a moja rodina pôjdeme s Jamesom a jeho rodinou všetci spolu na Floridu."

„No došľaka! A čo tam budete robiť?"

„Páni si pôjdu niečo zahrať a dámy budú zrejme iba trkotať," povedala som a pokrčila plecami. „Predpokladám, že mojej mame sa nebude chcieť hrať golf a omnoho viac sa zabaví pri nejakom drinku. No o klebetenie so starými ženskými fakt nemám záujem," dodala som a prevrátila očami.

Nehovoriac o tom, že sa pri svojej potenciálnej svokre cítim dosť zvláštne, keď si spomeniem na to, že bola kedysi Ryanovou klientkou. Ugh!

„Aj tak to znie skvelo!" žasla Emma. „Tak to ti teda závidím! Aj ja by som mala porozmýšľať o nejakej dovolenke, nech vypadneme z tohto nechutného počasia."

Ospravedlňujúco som sa na ňu usmiala. Nebolo čo závidieť. Keby som si mohla vybrať, ako chcem stráviť vianočné sviatky, šla by som niekam s Ryanom. A nezáležalo by na tom, aké by tam bolo počasie. No ako to už bývalo zvykom, moje sviatky mi rodičia naplánovali za mňa.

„Dobre," Emma si vyhrnula rukávy a potom sa sklonila ku počítaču. „Dokončím toto a pôjdem domov. To bude odmena tak akurát!"

Vrátila som sa k svojej práci. No moje myšlienky neustále odbiehali k Ryanovi. Počas uplynulých týždňov bol na moju veľkú neradosť zaneprázdnený. Väčšina jeho klientok sa s ním chcela stretnúť ešte pred Vianocami, nakoľko vianočné sviatky už tradične patrili medzi sviatky, ktoré človek strávi so svojou rodinou. Nebol to paradox? Všetky tie ženičky naháňajúce sa za Ryanom sa s ním chceli čo najskôr vyspať, aby sa mohli na Vianoce vrátiť hrať vzornú matku a milujúcu partnerku. Bolo mi z toho všetkého nanič.

„Och, dokelu!" zahromžila Emma. „Môj dnešný skorý odchod mi práve zrušil Benjamin!"

„Poslal ti niečo urgentné?" spýtala som sa. „Môžem ti s tým pomôcť."

Emma sa chytila za hlavu. „Povedala si mi, že v decembri sa situácia upokojí, no ja mám pocit, akoby všetko vôkol mňa išlo vybuchnúť. A k tomu všetkému je ešte aj záver nášho účtovného roka! A Liam sa tu už tri dni ani len neukázal. Budem mu musieť zavolať, aby som sa s ním mohla dohodnúť, či s ním počítať pred tohto mesačnou uzávierkou. Do Vianoc zostávajú už iba dva dni!"

„Povedal ti Liam, že dnes nepríde?"

„Nie. Od vianočnej párty som o ňom nepočula."

Slabo som si odkašľala: „Možno trocha trucuje."

„Kvôli čomu?" spýtala sa ma.

„Po tom, čo si odišla domov z vianočného večierka, neodolal a začal na mňa opäť tlačiť so svojimi citmi. A dokonalo sa pri tom opäť strápnil."

„Nie, o žiadnom vymeškávaní práce nebola reč," namietla som. „Navyše, bol taký opitý, že si príhodu z vianočného večierka zrejme nebude pamätať. Myslela som si, že neprišiel, pretože sa pripravuje na skúšky."

„No, to som si myslela aj ja," povedala mi. „Musím ísť teraz na jedno stretnutie, no len čo skončí, zavolám mu. Ináč sa tu asi zbláznim."

Sledovala som, ako vyštartovala sťa stíhačka so zápisníkom a mobilom do mítingovej miestnosti. Vzdychla som si a schovala tvár do dlaní. Spomenula som si na svoju návnadu, ktorú som podhodila Jamesovi. Ak Liama prepustili, znamená to, že má všetko pod kontrolou on. Okrem Jamesa o Liamovi nevedel nikto ďalší a Emma takéto niečo nikdy neriešila.

Pustila som sa do práce a na udalosť s Liamom som na chvíľu zabudla. Až do momentu, kým Emma nezastala pri svojom stole. Potom naň šmarila zápisník takou silou, len to tak zadunelo. Všetci zamestnanci pracujúci v kancelárii zdvihli hlavu, aby identifikovali zdroj hluku. Keď zistili, že to je ďalší z Emminých emočných prejavom, vrátili sa naspäť k svojej práci. Počkala som, kým nám všetci prestanú venovať pozornosť a potom som sa obrátila k Emme.

„Čo sa stalo?" opýtala som sa jej šeptom.

„Liam odišiel z firmy!"

Úsmev mi zamrzol na tvári. Stíšila som hlas: „Ako odišiel?"

Zalomila rukami: „Čo ja viem? Spýtala som sa ho, kedy príde do práce. A on mi na to povedal, že tu už nepracuje. Chápeš to? Som jeho šéfka a o ničom som nevedela! Komu, došľaka, zaniesol papier o vypovedaní pracovnej zmluvy? Veselé, Vianoce, Emma! Lepší darček som si fakt nemohla priať! Nepracoval tu síce na plný úväzok, ale bol šikovný! Dúfala som, že by tu potom zostal."

Odvrátila som sa od Emmy, ktorá ďalej lamentovala nad stratou šikovného brigádnika. V rukách som zovrela svoj telefón. Ťahalo ma napísať Jamesovi správu, no tým by sa aj tak nič nezmenilo. Rozhodnutie urobil aj za mňa, hoci som ho o to neprosila.

Rozpamätala som sa na všetky tie udalosti, kedy sa objavil v mojej blízkosti bez varovania. Prišiel ma počkať do práce, keď som mu kvôli Danielovi neodpisovala. Práve sa vracal autom domov, keď ma šiel Liam odprevadiť a takmer ma pobozkal na ulici. Čakal ma na parkovisku, keď som odchádzala z vianočnej párty. Toto nikdy nebola náhoda. Sledoval ma a kontroloval. Možno nie tak okato a dramaticky, ako to robil Richard Emme, ale stále rovnako dôsledne.

Zavesila som si ukazovák o golier na svojom svetríku a trocha som ho natiahla. Mala som pocit, akoby mi niekto na krku príliš silno utiahol obojok.

„Emma," prerušila som ju. „Musíme sa o niečom vážne porozprávať."

„A o čom?" zakňučala. „Dúfam, že mi teraz nepovieš, že aj ty dávaš výpoveď."

„Nie, to nie," povedala som. „Ale budeme potrebovať nejakú miestnosť, kde môžeme byť osamote. Toto sa nedá pokryť na káve v kuchynke."