Na hraně

27 - Zničím ťa

Sedela som v otcovej obľúbenej kaviarni. Porcelánový hrnček sedel na stole rovno predo mnou, ale ja som sa ho ani len nedotkla. Skontrolovala som čas na displeji telefónu a potom si vzdychla. Náhle sa otvorili vchodové dvere a zvonec nad nimi zacinkal. Dovnútra vošla žena vo veľkých slnečných okuliaroch. Len čo ma zazrela, prešla rovno ku mne. Zložila si z nosa okuliare a potom sa na mňa zoširoka usmiala.

„Rada ťa vidím, Natalie."

Vyskočila som z kresla a natiahla k nej ruky. Silno som ju objala. „Aj ja teba, Emma."

Pustila som ju a ona si sadla do kresla oproti mne. Bez mihnutia oka si objednala kávu a potom sa oprela v kresle. Jej úsmev z počiatočnej radosti z toho, že ma vidí po tak dlhej dobe, sa postupne z jej tváre vytrácal.

„Ako sa máš?" opýtala som sa jej. „Čo práca?"

„Och, v práci je teraz super," mávla rukou Emma. „Len čo si odišla, akýmsi zázrakom sa nám podarilo nájsť tých správnych adeptov, hoci sú to všetko muži. Konečne mám viac voľného času a môžem si trocha vydýchnuť."

Siahla som po cukre v papierovom vrecúšku ležiacom na tanieriku vedľa mojej šálky a začala ho pomaličky otvárať.

„A čo Richard?" odvážila som sa jej opýtať.

Jej tvár instantne ovisla. Vyzeralo to, akoby v priebehu sekundy zostarla o desať rokov.

„V ten deň, keď ma napadol, som na neho podala trestné oznámenie, ale nič sa nestalo. Nikdy nepatril medzi bohatých chlapov, no zrazu sa po jeho boku objavil veľmi schopný právnik. Obvinenie som napokon stiahla."

Balíček s cukrom som roztrhla tak silno, až mi vyletel z rúk. Jeho obsah sa rozsypal po celom stole, ale ja som tomu nevenovala pozornosť. Takže Richard v tom išiel spolu s Jamesom. Vrana k vrane sadá.

Po našom boku sa zjavil čašník, aby priniesol kávu pre Emmu. Keď zazrel na stolíku môj rozsypaný cukor, odniekadiaľ vytiahol utierku, ktorou ho šikovne zhrnul preč zo stola.

„Prinesiem vám ďalší cukor," povedal.

„Ďakujem. Ste veľmi zlatý."

Počkali sme, kým sa vráti s ďalším cukrom. Keď bola moja káva konečne osladená, Emma sa rozhodla pokračovať.

„Každopádne, je medzi nami definitívny koniec," povedala mi. „Rozhodol sa z toho všetkého vycúvať. Chápeš to, Natalie? Náš vzťah bol posledné týždne o tom, že sa na mňa za niečo naštval, potom ma udrel a tvrdil, že sa nikdy viac so mnou už nestretne. A potom ma na druhý deň prosil, aby som sa vrátila. A ja som bola vždy ochotná mu odpustiť. A teraz sa správal, akoby to bola všetko moja vina. Hovorila si mi, aby som sa na neho vykašľala a mala si pravdu. Je to odporný človek, no ja som to aj tak nedokázala urobiť. Až kým to neurobil za mňa. Malo by mi odľahnúť, mala by som sa tešiť, no nie je tomu tak. Cítim sa príšerne."

„Mrzí ma to," povedala som. „Je to všetko moja chyba."

„Nie je to tvoja chyba," oponovala mi Emma. „Je to všetko Jamesova chyba. Ten chlap si ide za svojim cieľom a nestará sa o to, čo cítia ostatní."

Pousmiala som sa.

„Ešte stále ste spolu?" spýtala sa ma.

Prikývla som.

„Ach, myslela som si, že si sa dnes so mnou stretla preto, lebo sa ti podarilo vyslobodiť sa z jeho pazúrov."

„Ale kdeže," zasmiala som sa. „V júni sa berieme. Dnes mám voľno, pretože o necelú hodinu pôjdeme vyberať moje svadobné šaty. Dovolil sa mi s tebou dnes stretnúť, takže nemusíš mať žiadne obavy."