Na hraně

15 - Neznášam ťa, ale chcem ťa (Časť 3.)

Výťah zastal na mojom poschodí a ja som vystúpila. Naťukala som kód do elektronickej zámky a otvorila dvere. Podľa tlmeného modrého svetla v obývačke som vedela, že Ryan ešte nespí. Skopla som v chodbe tenisky z mojich ubolených nôh a vošla dovnútra. Ani som sa len na neho nepozrela a zamierila rovno do chladničky, kde ma privítala chladená fľaša mojej obľúbenej minerálnej vody.

„Kde si bola, Natalie?" otočil sa ku mne Ryan z gauča. „Zase si prišla neskoro. Dohodli sme sa predsa, že si budeme nacvičovať interview, alebo si na to zabudla?"

„Nezabudla," odvrkla som. „Však som tu."

Prečo teraz očakával, že všetko urobím zaňho? Na nácviku pohovoru sme sa veru nedohodli. Teda, dohodli, ale nepredpokladala som, že by to chcel skúšať už dnes. Veď mu ešte nikto ani len nezavolal.

Moja mrzutá nálada bola späť. Posledné dni mi Ryan liezol na nervy priam dokonale. Vlastne, od prvého momentu, čo sme sa stretli, sme po sebe iba neprestajne vrčali a hašterili sa.

„Nevyzeráš, že by si bola pripravená hrať sa na moju potenciálnu zamestnávateľku na pohovore," zazubil sa na mňa.

Treskla som minerálkou o stôl a rázne prešla do obývačky, až kým som nestála pred gaučom a nezastierala mu výhľad na televíznu obrazovku. Vyhol hlavu do strany, aby mohol ďalej sledovať, no aj ja som sa pohla a zabránila mu v tom.

„Čo je, Natalie? Nevyšlo ti dnes rande?"

Prebodla som ho pohľadom. Myslela som si, že ma zase provokuje, no v jeho očiach som zazrela namiesto škodoradosti čosi iné. To isté, čo som v nich videla v tú noc bare, keď sme sa škriepili kvôli Danielovi.

„Žiarliš?" opýtala som sa neveriacky.

Vyskočil z gauča. Ak si myslel, že ma tým zastraší, mýlil sa. Akoby sme sa obaja vrátili v čase a teraz stáli oproti sebe v bare, kedy sa zastrájal, že nemusí vyzerať ako drevorubač. Potom ma schmatol za vlasy a jeho bozk ma vtedy načisto uchvátil.

Oblizla som si pery. Na jazyku som pocítila šteklenie jeho piercingu, hoci sme obaja stáli od seba v bezpečnostnej vzdialenosti.

Myseľ mi zaplavili spomienky, ktoré rezonovali v mojom vnútri rovnako intenzívne, ako keď som ich s ním zažívala. Keď sme sa bozkávali... Keď v kúpeľni jeho studené dlane kĺzali po mojom chrbte a i napriek tomu ma neznesiteľne pálili na koži... Keď som sa na neho vrhla v kuchyni na barovej stoličke a on zo seba dostal prekvapené: „Natalie, čo to robíš?"

Neznášala som ho. Ale túžila som po ňom.

„Bývam tu u teba zadarmo, pokiaľ budeš chcieť, aby som ti to splatil týmto spôsobom, nebudem sa tomu brániť."

„Ja a žiarliť?" zasyčal na mňa Ryan. „Nemysli si, že..."

Bol pripravený spustiť lavínu argumentov, prečo neexistuje, aby sám pán veľký Ryan Preston na niekoho žiarlil, no keď zazrel môj pohľad, náhle stíchol. Očami zastal na mojich vlhkých perách a preglgol. Napätie, ktoré medzi nami bolo od prvého stretnutia, teraz ťažko viselo vo vzduchu.

Pri Ryanovi vždy všetky otravné hlasy v mojej hlave stíchli. Lačno som po ňom prešla pohľadom. Aj v prítmí som videla, že končeky uší mu horeli. Začať si s Ryanom nebolo správne. Bol príšerne mladý, nemal svoj život pod kontrolou, pravdepodobne sa stále nechával strhávať skôr emóciami, než chladným rozumom. Bol úplným opakom Jamesa. A napriek tomu som teraz na neho neprestajne zízala a spomienky na ostatných mužov v mojom živote každou uplynutou sekundou bledli.

Urobila som rázny krok vpred. Zľakol sa toho prudkého pohybu a cúvol. Vrazil do gauča, ale udržal sa na nohách. Schmatla som ho za tričko a pritiahla k sebe. Ani jeden z nás nezažmúril oči, kým sme sa bozkávali. Pery mal jemné a hladné. Naše jazyky medzi sebou neprestajne zápasili o prvenstvo. Sledovala som popritom jeho jedovatý modrý pohľad, ktorý bol s každým bozkom čoraz intenzívnejší. Nespúšťali sme zo seba oči. Ani jeden z nás neprivrel viečka.