Na hraně

30 - Nechaj za sebou všetok strach a obavy (Časť 2.)

Pri Jamesovi sa náhle objavil jeho otec. Nahol sa k nemu a čosi mu potichu pošepol do ucha. Sledovala som, ako jeho pohľad preskakoval z jeho otca na mňa. Po chvíľke jeho meravá tvár opäť ožila. Prázdnu obálku od môjho daru hodil na stôl a poukážku z nej nechal v rukách svojej matky.

„Niečo musím súrne vyriešiť," oznámil mi. Absurdnosť jeho vlastných slov mu vyhnala na spánky kvapôčky potu.

„V poriadku, počkáme na teba. Budeme po celý čas tu," usmiala som sa na neho.

Obrátil sa k otcovi a potom s ním rýchlo odkráčal preč. Susan si všimla, že sa niečo deje a ponáhľala sa za nimi, ale jej manžel ju poslal za ďalšími jej priateľkami, ktoré boli pripravené klebetiť. Uviazla medzi nimi s mojou matkou.

Debata pri našom stole sa opäť rozprúdila. Konečne som sa trocha uvoľnila. Oprela som sa v záhradnom kresle a siahla po pohári, v ktorom som mala minerálku. No bol už prázdny. Odsunula som stoličku, že si pôjdem vziať nový pohár vody, keď som za chrbtom začula veľké kroky. Sadla som si rýchlo naspäť.

Tie isté rovnako silné prsty znova zvierali rameno, z ktorého mi ešte nestihli zmiznúť červené odtlačky. Zdvihla som prázdny sklenený pohár k Jamesovi. „Priniesol by si mi, prosím, trocha vody?" opýtala som sa ho.

Zovrel pohár v mojej ruke a potom odkráčal. Neprešlo ani len pol minúty a bol späť. Teraz už na jeho tvári bolo vidno, že je celý nesvoj.

„Stalo sa niečo, James?" zaujímala som sa.

„Ty!" otočil sa ku mne a nahol k uchu. „Odkiaľ si sa o tom všetkom dozvedela? A ako sa ti len podarilo? Postaral som sa o to, aby..."

„Aby čo?" opýtala som sa. „Aby si zruinoval celú našu rodinu, ak môj otec vycúva z vašich obchodov? Nuž, mám pre teba prekvapenie, milý James. Čim viac držíš iných ľudí v šachu, tým menej dôverujú tvojim plánom."

„Keby chcel tvoj otec vycúvať, urobil by to už dávno."

„Náš právnik povedal, že mu neodporúča, aby šiel do tohto plánu. Mohlo by to byť totiž považované za kartelovú dohodu. Len som ho poprosila, aby svoje rozhodnutie odložil na deň pred svadbou. A medzitým sa mu podarilo spojiť sa s ďalšími obchodnými partnermi, s ktorými podal návrh na prešetrenie celej záležitosti. Spoľahol si sa na to, že môj otec nevycúva, pretože nebude riskovať investované peniaze a manželstvo svojej dcéry. Veril by si tomu, že obe tieto veci napokon obetoval? Bude to pre nás ťažká rana, ale zvládneme to. S našimi novými obchodnými partnermi."

Jamesova tvár sa zachmúrila. Z jeho líc zmizla všetka farba.

„Nie je ti dobre?" opýtala som sa nahlas.

„Panebože," prehovorila jedna zo žien pri stole. „Aký je len bledý."

„Mal by si sa napiť, James," žena sediaca vedľa nás mu strčila do ruky pohár chladenej vody.

„Alebo chceš skôr nejaký drink?" druhá, ktorá sedela oproti, sa natiahla krížom ponad stôl a podala mu do rúk miešaný drink.

„Nemyslím si, že alkohol je dobrý nápad, ak mu nie je dobre," poznamenala som a napila sa vody z pohára, ktorú mi doniesol.

„Máš pravdu, Natalie," súhlasila so mnou. „Ak má nízky tlak, potrebuje kávu. Čo keby sme povedali čašníčke, nech mu jednu prinesie? Prosím vás!" chytila za lakeť mladé dievča, ktoré pobiehalo okolo stolov a zbieralo prázdne poháre a taniere. „Prinesiete nám kávu?"

„Hneď to bude," povedalo to mladé dievča.

James si ju spočiatku nevšímal, no keď začul jej hlas, zdvihol hlavu. Abigail v čiernych vyžehlených nohaviciach a bielej balónovej blúzke práve kládla na svoj podnos vypité poháre a odkráčala preč. Zvrtol sa na stoličke, aby sa na ňu lepšie pozrel, ale ona už medzitým zmizla. Jej noha bola už plne zahojená.