Na hraně

11 - Idem sa z nej zblázniť

Keď som ráno vstala a vošla do kuchyne, Ryan bol už hore a sedel na gauči. V ruke držal diaľkový ovládač a prepínal jednotlivé programy. Všimla som si, že na stole stála otvorená fľaša mojej chladenej minerálky. Hoci bol v mojom apartmáne iba niekoľkokrát, očividne sa tu už cítil ako doma.

Ak to takto pôjde ďalej, asi by som mala nakúpiť do svojej chladničky aj čosi viac, než balenú vodu. Okrem nej som tam totiž nič iné nemala. Raňajky, obed i večeru som pravidelne mávala v meste. Nemalo význam variť len kvôli sebe.

Zamierila som do kúpeľne, ale on ma zastavil.

„Natalie," prehovoril.

Otočila som sa vo dverách do kúpeľne a sledovala, ako vstal z gauča a rozpačito podišiel ku mne. Poškrabal sa v strapatých čiernych vlasoch a chvíľku mi zízal na nohy. Po niekoľkých sekundách sa mu podarilo pozrieť sa mi do očí. Inokedy z jeho modrého pohľadu šľahali plamene, no teraz pôsobil krotko. Dokonca som videla, ako sa mu po lícach rozlialo teplo. Hanbil sa? Prekrížila som si ruky na prsiach a oprela sa bokom o zárubňu. Sám pán veľký Ryan sa hanbí. Tak toto bude veľkolepé.

„Tak čo je?" pobádala som ho, aby konečne prehovoril.

„Pomôžeš mi napísať životopis?" opýtal sa.

Keby som si v tej chvíli nezahryzla do pier, asi by som vybuchla smiechom. Nevedel si ani len napísať životopis? Na akú školu to chodil, preboha? Možno mi moju prácu dohodili rodičia, ale jedno CV nebola pre mňa žiadna výzva.

„Ešte nikdy si ho nepísal?" podarilo sa mi opýtať sa neutrálnym tónom.

Pomaly pokrútil hlavou.

„Ale hovoril si, že si už predtým niekde pracoval," oponovala som.

„Nikto odo mňa nepýta životopis, Natalie," povedal. „Skrátka prídem tam, kde chcem robiť a opýtam sa, či ma vezmú."

Zízala som na neho. Keď sme boli v drahej reštaurácii a on sa rozčuľoval, len čo uvidel ceny v jedálnom lístku, aj teraz som si uvedomila, že my dvaja sme z dvoch úplne iných svetov. U nás sa do práce bralo po niekoľkých výberových kolách, banka si preklepla našu históriu a museli sme byť čistí. Ryan pracoval hlavne manuálne, na to nepotreboval žiadne vysokoškolské vzdelanie. Stačilo, že zatne zuby a bude robiť.

„Dobre," sľúbila som mu. „Keď sa večer vrátim z práce, niečo spolu spíšeme."

Zatvorila som sa do kúpeľne. Bol čas nachystať sa do práce. Po sprche a som vyšla naspäť do obývačky, aby som sa mohla presunúť do šatníka a vybrať si čisté veci. O niekoľko minút som sa znova vrátila, aby som si mohla vyfúkať vlasy. Zastala som pri chladničke a vytiahla si novú fľašu minerálky. Len čo som zabuchla dvere na chladničke, otočila som sa do obývačky.

„Dáš si niečo na raňajky?" spýtala som sa ho. „Ja jedávam v meste. Ak chceš, môžeš ísť so mnou, alebo ti sem niečo objednám."

Ryan na mňa bez slova zízal.

Mokré vlasy som mala stále zabalené v osuške, plánovala som sa obliecť až po tom, čo si ich vysuším, tak som na seba hodila iba nohavičky a na podprsenku si natiahla tielko so špagetovými ramienkami. Po celý život som v tomto byte žila sama okrem nocí, kedy u mňa prespal nejaký chlap. Zvyčajne ma počas noci už videl úplne nahú a preto som nikdy nepanikárila ohľadom toho, či ma uvidí iba v spodnej bielizni. Svojich zvykov sa človek zbavuje iba veľmi ťažko! Ryan tu teraz býval, ale my dvaja sme medzi sebou s výnimkou niekoľkých bozkov nič nemali!

Ryan sa odo mňa odvrátil, ružová farba jeho líc teraz ostro kontrastovala so studenými modrými očami. Pustila som fľašu na kuchynskú linku. Dopadla s hlasným zadunením a potom sa prevrátila, ale nechala som ju kotúľať sa po nej i naďalej. Z hlavy som strhla mokrú osušku a zabalila sa do nej.