Na hraně

21 - Privádzaš ma do šialenstva, vieš, že je to tak (Časť 1.)

Benjamin sa v sprievode ostatných direktorov postavil k mikrofónu. V ruke držal sklenený pohár. „Som veľmi rád, že sa nám podarilo takto spoločne stretnúť ešte pred Vianocami," prehovoril.

Hudba hrajúca z reproduktorov stíchla, všetci sme na neho upriamili pozornosť.

Benjamin si odkašľal a potom pokračoval: „Viem, že neznášate, keď dlho rozprávam, takže to nebudem zbytočne naťahovať."

Z davu zaznel zdvorilý smiech.

„Počas uplynulých dvanástich mesiacov sme zažili množstvo zmien a výziev, pre niektorých bol tento rok náročnejší, než ktorýkoľvek iný. Ale všetci sme to zvládli. Oficiálne čísla za uplynulý rok budeme mať síce až po uzávierke v januári, ale už teraz vieme, že sa nám podarilo splniť všetky stanovené ciele a prekonali sme očakávania. Chcel by som vám všetkým poďakovať za vašu skvelú prácu. Každý jeden z vás je dôležitý a ja som veľmi rád, že ste súčasťou práve nášho tímu!"

Začali sme tlieskať. Benjamin k nám naklonil pohár a my sme si s ním na diaľku pripili. Zakrúžila som svojim pohárom vína a napila sa. Emma po mojom boku stiahla celý obsah naraz. Položila pohár naspäť na vysoký stôl, za ktorým sme stáli.

Hudba v reproduktoroch teraz hrala iba potichu, pódium bolo teraz plné vysokopostavených zamestnancov. Moderátorka dnešného večera ich spovedala a kládla im rôzne zábavné otázky. Chvíľku som sledovala, ako ich rozdelila do tímov a potom im zadelila nejakú šialenú úlohu. Náš direktor sa teraz rozpačito napil z vína, no moderátorka mu pohár ihneď vychmatla.

„Na toto budeš potrebovať rýchle reflexy!" zavtipkovala.

Zasmial sa na jej vtipe a potom si povolil kravatu na obleku. V porovnaní s ostatnými chlapmi bol vysoký ako hora.

„Nikdy som si neuvedomila, aký je Ben skvelý direktor, kým sa nestal mojim priamym nadriadeným," prehovorila Emma. „Môžeme si zagratulovať, že máme na našom oddelení práve jeho. Počula som, že na tých ostatných to je celkom masaker."

„To môžem potvrdiť," naklonil sa k nám Liam. „Najprv som nechcel ísť na iné oddelenie, ale potom som zistil, že to bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať."

V ruke držal akýsi farebný drink. Nakoľko sa jednalo o firemnú akciu, väčšina z nás pila iba pivo, alebo víno, no v rohovom bare nám mohli namiešať i nejaký drink. Čistý tvrdý alkohol sa však nepodával.

Vianočný večierok bola pravidelná decembrová akcia, na ktorú sa tešili vždy všetci zamestnanci. Firma pre nás rezervovala jednu z obrovských sál, ktorá bola teraz zariadená množstvom okrúhlych vysokých stolov. Pozdĺž steny boli rozostavené pulty, kde varili šéfkuchári jedlá priamo pred našimi očami, a vpredu bolo obrovské pódium s mikrofónom, kde práve teraz robili naši riaditelia zo seba klaunov, aby nás zabavili. Na každom malom stole bol uprostred košík s malými vianočnými balíčkami, ktorý obsahoval miniatúrnu fľašu šampanského a box s pralinkami, ktorý by sa zmestil i do vrecka saka.

Každý z nás si mal jeden vziať a ten môj už spokojne oddychoval v kabelke.

„Nie ste hladní?" opýtala sa Emma. „Mohli by sme sa ísť pozrieť, čo majú na výber."

„Ja už svoju stravu mám. V tekutom stave," zakrúžil Liam svojim drinkom.

Pokrútila som hlavou. Pre študenta musela byť akcia s drinkami zadarmo ako prechádzka Edenom.

„Fakt nič nechcete? Počula som, že varia fantasticky!" presviedčala nás Emma. „Môžem vám niečo doniesť."

„Poďme!" vrazila som Liamovi do ramena. „Piť na prázdny žalúdok sa neoplatí."

Všetci traja sme prešli k šéfkuchárom s taniermi v rukách. Pri niektorých pultoch sme sa pristavili, aby sme si z vyhrievaných plechov mohli nabrať jedlo podľa vlastného výberu. Potom sme sa vrátili naspäť na naše miesta a pustili sa do jedla. Kým som si napichávala na vidličku cestovinový šalát, sledovala som Liama, ktorý do seba tlačil jeden plátok grilovaného mäsa za druhým. Spomenula som si na môjho otca a Ryana. Obidvaja dávali prednosť mäsovým jedlám. Vlastne iba James bol jediný muž, ktorého som videla jesť aj niečo iné, ako steak.

„Možno by som mala zmeniť pozíciu," prehovorila Emma.

Vytreštili sme na ňu s Liamom oči. Keď zazrela našu reakciu, rozosmiala sa. „Predstav si, keby som pracovala na HR," zamýšľala sa Emma nahlas. „Mihla by som sa na každej jednej firemnej akcii a bolo by jedno, ktoré oddelenie ju organizuje."

„Vzdušný zámok," poznamenala som.

Nakoľko stál Liam vedľa nás, vyhla som sa ďalším uštipačným poznámkam. Veľmi dobre som však vedela, kto je zodpovedný za to, že Emma teraz toľko sníva o firemných oslavách a hľadá únik z reality. Niekedy ich nemala rada, pretože sme sa dokázali zabaviť aj bez nich. Teraz to bola pre ňu jediná možnosť, ako vypustiť paru bez toho, aby jej za chrbtom stepoval Richard sťa rozzúrený býk.

Emma ma štuchla medzi rebrá, keď zazrela, ako sa tvárim. Poľahky vyčítala, čo mi išlo hlavou. „Nie je to len o tom," presviedčala ma. „Takisto musia mať omnoho zaujímavejšiu prácu ako my. A isto vedia o všetkom, čo sa kde šuchlo."

To mi nenapadlo. Budú vedieť, ako to vlastne bolo s Danielovým odchodom. A nakoľko za to s veľkou pravdepodobnosťou mohol môj otec, nebudú mať problém mi to povedať. Pre istotu som ale plánovala počkať, kým budú mať za sebou niekoľko pohárov vína. Dúfala som, že to im už definitívne rozviaže jazyk.