Na hraně

17 - Už to začalo, v mojom vnútri (Časť 1.)

Obúvala som si v chodbe jesenné členkové čižmičky. Vytiahla som na nich zips a narovnala sa. Obrátila som sa smerom do bytu. Ryan postával vo dverách a sledoval ma. Líca mal ružové, oči mu žiarili. Čierne krátke vlasy mu odstávali všetkými smermi. Široké tričko na ňom povievalo, zo širokých nohavíc trčali bosé nohy.

„Obleč si niečo slušné a porozmýšľaj nad odpoveďami na otázky, ktoré som ti povedala. Na sto percent sa ťa budú pýtať niečo také. Potrebuješ im rozumne odpovedať, aby nadobudli pocit, že si zodpovedný."

„Som zodpovedný," zmraštil čelo. „Nepotrebujem sa hrať na dokonalého človeka. Ukážem im, kto som v skutočnosti a to bude stačiť."

„Nie, nie, nie," prešla som k nemu a prstami mu zovrela plece. „Budeš sa hrať na dokonalého brigádnika, rozumel si? Keby sa niekto pýtal, práve ti začal semester na výške a hľadáš si brigádu popri škole. Nájom je tu drahý. Hľadáš stabilnú prácu, kde budeš môcť pracovať počas celého svojho štúdia. Cez skúškové odrobíš viacej hodín, pretože skúšky sú pre teba hračka."

Prevrátil očami, no neodvrával.

„Dobre," usmiala som sa na neho a potom z vrecka vytiahla telefón. „Ešte jedna vec. Adresa tvojho nového bývania. Potrebuješ pomoc so sťahovaním?"

„Nie," pokrútil hlavou. „Až tak veľa vecí so sebou nemám. Popchám to všetko do jedného batohu."

To bola pravda. Napriek tomu, že u mňa býval už niekoľko dní, okrem zubnej kefky a pár kusov oblečenia so sebou nič nemal. Niektorí ľudia by mu ten minimalizmus azda i závideli.

Preposlala som mu adresu a telefón v jeho nohaviciach zapípal. Siahol do vrecka, no zatiaľ ho nevyberal. Nespúšťal zo mňa oči. Nebola som si istá, koľkokrát sme včera spolu mali sex. Viem, že po tom prvom raze sa moje zábrany načisto rozpadli a zakaždým, keď opäť mohol, robili sme to znova a znova. Minul všetky kondómy, čo mal so sebou. A nebolo to iba jedno balenie.

Zvažovala som, že sa stanem jeho klientkou, no ráno som mala omnoho čistejšiu hlavu. Také niečo nepripadalo do úvahy. Nechcela som byť pre neho biznis. Chcela som, aby so mnou spal, pretože ma chcel, no aby sa z toho nevykľul vzťah. Také niečo sa dlhodobo udržiavať nedalo. Hlavne nie s chlapcom, ktorý mal celý svoj život ešte len pred sebou. V tom momente som si opäť pripadala ako starena.

Konečne vybral mobil a skontroloval adresu. Zdvihol ku mne hlavu: „Ale, Natalie..."

„Dobre," prerušila som ho. Položila som mu dlaň na hlavu a rozstrapatila mu tie jeho vlasy ešte viac. „Týmto sme vyrovnaní. Splnila som, čo som sľúbila. Odteraz je to iba na tebe, Ryan."

Zľahka som ho objala okolo pliec, no on ma nehodlal pustiť. Zovrel ma mocne v náručí a schoval tvár v mojich vlasoch.

„Prajem ti veľa šťastia," dodala som priškrtene.

Bola som rada, že sa na mňa nedíval, pretože som cítila, ako mi do očí vyhŕkli slzy. Párkrát som zažmurkala, aby som ich odohnala a potom som prerušila naše objatie. Bol roztomilý. A napriek tomu, že sa hral na ostrieľaného drzého fagana, neexistovalo, že by bol takým naozaj. O niekoľko týždňov bude mať iba dvadsať a namiesto školy sa motal na ulici, s bohatými klientkami v hodinových hoteloch. Svoju rodinu nikdy nespomenul ani len jediným slovíčkom. Nevedela som ani, či vôbec ešte žijú. Bolo nemožné, aby vás také niečo nepoznačilo. Chcela som, aby mal lepší život. Aby sa dostal do normálnej spoločnosti medzi normálnych ľudí. Aby dostal druhú šancu.

„Nikdy na to nezabudnem, Natalie," povedal.

„Ale prestaň," zasmiala som sa. „Mal by si na mňa čo najrýchlejšie zabudnúť. Život ide ďalej."