Na hraně

17 - Už to začalo, v mojom vnútri (Časť 3.)

Sedela som na posteli v našej hotelovej izbe, oblečená iba v župane. Po akčnej noci s Ryanom a niekoľkých kolách s Jamesom som cítila vo svojom vnútri slabé pálenie. Ak sa nechcem načisto zodrať, budem dnes v noci potrebovať pauzu.

Bola sobota večer a ja som v ruke zvierala svoj mobilný telefón. Jeho zhasnutá obrazovka sa na mňa vyškierala. Noha mi podskakovala od nervozity, mala so čo robiť, aby som sa ovládla a nezapla ho.

Potrebovala som zavolať Ryanovi. Chcela som vedieť, ako dopadol jeho včerajší pohovor, neodvažovala som sa túto tému nadhodiť pri Jamesovi. Už bez tak bolo podozrivé, že som mu doniesla jeho životopis. Ak sa na neho začnem ešte aj vypytovať, ničomu to neprospeje. Bude lepšie, keď sa budem tváriť, že to je iba náhodný známy, ktorému som našla prácu a tým to pre mňa haslo.

Chcela som vedieť, ako sa na pohovor obliekol, čo povedal. Aký mal z neho pocit. Kedy mu povedali, že sa ozvú. A chcela som vedieť aj, ako dopadlo jeho sťahovanie. Či sa mu páči izba, ktorú som mu s pomocou Emmy našla a či je tam spokojný. Nevyzeralo to tam bohvieako, no jeho nároky boli veľmi nízke. Navyše, nájom bol slušný a i s obyčajnou brigádou sa mu to podarí zatiahnuť, dokiaľ bude odpracuje viac hodín, ako bežný študent. Na denné štúdium chodiť nebude, hoci sme sa pred všetkými tvárili, že je vysokoškolák. Bez maturity ho na univerzitu nikdy nezoberú a školský rok na strednej už túto jeseň zmeškal. Takže sa môže pokúsiť aspoň o nejaké večerné vyučovanie, ale o tom som nemala ani poňatia.

Nikdy som nepredpokladala, že by sa mi takáto informácia mohla niekedy v živote hodiť. Zmaturovala som bez akýchkoľvek problémov a rovnako tak doštudovala aj na univerzite. Hoci som si dovolila na škole sem-tam nejakú prednášku vynechať, v porovnaní s ostatnými som bola vzorný študent. Vďaka štedrým darom od mojich rodičov som sa nemusela veľmi trápiť na skúškach, kde iní študenti vyletovali jeden za druhým. Vlastne, keď sa nad tým tak zamyslím, aj vysoká škola sa mi dala dosť nudná, nebyť niekoľkých dobrých akcií a románikov s niekoľkými spolužiakmi. Celý môj doterajší život bol iba jeden nudný dlhý film bez akéhokoľvek napätia, či konfliktu. Až kým sa na plátne neobjavil Ryan.

Znova som očami skontrolovala vypnutý telefón. Prst sa mi zastavil nad tlačidlom pre zapnutie. Na počudovanie ma vôbec netrápilo to, či si po zapnutí telefónu nájdem nejaký zmeškaný hovor a správy od rodičov. Bolo jasné, že tam nejaké budú, ale to teraz nebolo podstatné. Chcela som, aby som našla zmeškaný hovor od Ryana. Vyzeral dosť smutne, keď sme sa v piatok naposledy lúčili. Ako osamelé šteniatko. Istotne mi volal, aby mi povedal, čo ten pohovor. Mala by som sa mu ozvať naspäť.

„Nervózna?"

Strhla som sa, len čo som začula Jamesov hlas. Odtrhla som zrak od toho prekliateho mobilu a pozrela na neho. Stál pri dverách izby, oblečený v novej košeli a nohaviciach. Tie jeho predchádzajúce sa nezniesli s vodou z bazéna, ale on si doniesol so sebou niekoľko ďalších vecí.

„Nie," vydýchla som a hodila mobil naspäť na nočný stolík. „Len som premýšľala, ako asi sa zatvárili moji rodičia, keď sme sa neobjavili na večeri a nezdvihla som im telefón."

„Nie sú zvyknutí na to, že neposlúchaš?" podpichol ma a potom vedľa mňa položil papierovú tašku s logom neďalekého drahého butiku.

„Ďakujem za veci," povedala som a na sekundu nazrela do tašky.

Aj tú som však položila na nočný stolík a uvoľnila miesto Jamesovi. Sadol si vedľa mňa na matrac, no nespustil zo mňa oči.

Vydýchla som a pretrela si oči. „Doteraz som sa hrala na slušnú dcérku," vrátila som sa k jeho otázke.