Na hraně

21 - Privádzaš ma do šialenstva, vieš, že je to tak (Časť 2.)

Bolo niečo po druhej hodine ráno, väčšina zamestnancov sa už poberala domov. Striehla som na dámskych toaletách a čakala, kedy z kabínky vybehne HR riaditeľka. Vedela som, že ak Daniel neodišiel z vlastnej vôle, muselo to byť prostredníctvom niektorých z vysoko postavených zamestnancov. Benjamin túto vec neriešil, odkedy Daniela presunuli na iné oddelenie. Takže to bude buď iný direktor, alebo hlava ľudských zdrojov.

Z kabínky sa ozvalo spláchnutie, podišla som preto k umývadlu a tvárila sa, že si umývam ruky. Keď sa otvorili dvere a von vyšla riaditeľka, zdvihla som k nej hlavu.

„Ahoj," povedala som. „Tohtoročný vianočný večierok sa vám fakt vydaril."

„Ďakujem, to som rada," usmiala sa. „Zabavila si sa?"

„Priam dokonale. S niektorými ľuďmi som sa nevidela už večnosť. Chcela som sa porozprávať aj s Danielom, ale nikto mi nepovedal, že tu už nepracuje."

Videla som v odraze zrkadla, ako zovrela pery, kým si umývala ruky.

„Dúfam, že to nebolo kvôli tomu nedorozumeniu, čo sme medzi sebou mali. Jasne som sa totiž vyjadrila, že som mu už odpustila."

Odmietla sa na mňa pozrieť. Aj naďalej sa venovala dôkladnému umývaniu rúk. „Keď človek siahne na niečo, čo mu nepatrí, mám potom i ja zviazané ruky," odvetila mi a usmiala sa na mňa. „Rada som ťa videla, Natalie."

Sledovala som v zrkadle, ako zastavila vodu, osušila si v pokoji ruky a potom vyšla z toaliet.

Len čo sa za ňou zatvorili dvere, oprela som sa oboma dlaňami o umývadlo. Hlava sa mi zakrútila a nebolo to kvôli vínu, ktoré som dnes večer pila. Takže to šlo všetko priamo cez ňu. Môj otec sa priatelil s Benjaminom, chodievali spolu často hrať golf. Ženské obchodné partnerky nepreferoval, nakoľko bol presvedčený o tom, že do všetkého investujú priveľa emócií. Keď som si to všetko spočítala, znamenalo to, že do toho všetkého zasiahol niekto iný. A teraz som už veľmi dobre vedela, kto. Bol tu predsa iba jeden človek, ktorému som teraz exkluzívne patrila.

Toto poznanie ma značne rozrušilo, no nehodlala som to prejaviť na svojom správaní. Narovnala som chrbát a skontrolovala svoju tvár v zrkadle. V mojom pohľade nebolo nič badať. Sebavedome som vyšla von z toaliet a kráčala smerom rovno do sály, ktorá teraz už zívala prázdnou.

Zábava sa týmto pre mňa definitívne skončila. Bol čas dohliadnuť na to, aby Emma došla v poriadku celá domov a prežila to. Predpokladala som, že aj Liam bude potrebovať pomoc, hlavne, keď som si v mysli spočítala počet drinkov, ktoré počas dnešnej noci vypil. Snažil sa počas toho aj jesť, ako som mu kázala, ale tvrdý alkohol na neho postupne doľahol. Našla som ho schúleného na jednej z opustených sedačiek. Zohla som sa k nemu a zatriasla ním.

„Liam, spíš?" oslovila som ho.

Zaklipkal očami a potom sa zdvihol. Alkoholový opar z neho tiahol azda na sto míľ. Pošúchala som si nos a odtiahla sa od neho skôr, ako sa zadusím.

„Kde je Emma?"

„Uhhh," zdalo sa, že veľmi rozmýšľa. „Musela už ísť domov. Jej priateľ ju prišiel počkať, aby ju mohol zaviezť autom domov."

„Ani sa len neprišla so mnou rozlúčiť?" skonštatovala som.

„Veľmi sa ponáhľala."

Niečo mi našepkávalo, že ju jej dokonalá polovička neprišla vyzdvihnúť autom kvôli obavám, aby sa jej niečo nestalo po ceste. Emmina večierka sa zjavne už skončila, hoci bola dospelá.

„Aj ty ideš domov?" spýtal sa ma Liam.

„Áno, obaja ideme domov. Párty sa skončila."

„Aj teba príde vyzdvihnúť tvoj priateľ?"