Na hraně

15 - Neznášam ťa, ale chcem ťa (Časť 1.)

Kaviareň bola o takomto čase plná na prasknutie. Väčšina zákazníkov prišla na poobedňajšiu šálku kávy a štvorcové stoly boli takmer všetky obsadené. Aj napriek tomu sa mi podarilo nájsť voľné miesto. Zdalo sa, že v podniku udržiavali niekoľko miest voľných pre prípad, že by sa objavil dôležitý hosť. Čochvíľa sa veru objavil. Môj otec vošiel dovnútra a pri dverách sa s ním zvítal sám majiteľ kaviarne.

Oprela som sa v smaragdovom čalúnenom kresle a sledovala, ako mu môj otec potriasal rukou a potom medzi sebou prehodili niekoľko slov, kým mu kývnutím hlavy ukázal, ktorým smerom sa má vybrať. Vzápätí si ma aj všimol a venoval mi úsmev. Opätovala som mu ho, no aj tak som cítila, ako mi líca čoraz viac tuhnú.

Otec pomaly kráčal smerom ku mne a kožené topánky zľahka klopkali po svetlej podlahe popretkávanej tmavohnedým úzkym dekorom. Vyskočila som na nohy len čo bol v dostatočnej blízkosti a vtisla som mu na líce bozk. Potom sme sa obaja usadili oproti sebe.

Mladá servírka v čistej uniforme sa objavila do piatich sekúnd, čo si sadol, no on si od nej nápojový lístok nevzal. Namiesto toho ju odbil rovno svojou objednávkou a ona odcupkala preč. Bola tu zrejme nová, ináč by vedela, že môj otec si dookola objednáva to isté. Moje cappuccino už sedelo na stole, hoci som sa ho doteraz ani len nedotkla.

„Potešilo ma, keď si mi zavolala," usmial sa na mňa môj otec. „Len málokedy sa stáva, aby som od svojej dcéry dostal pozvanie na kávu, či obed."

Zovrela som pery. Áno. Zvyčajne som takéto pozvánky dostávala ja od nich, aby som sa dostavila na vypočúvanie a oni sa ubezpečili, že sa ich drahá dcéra správa slušne. Neznášala som to.

„Ihneď som zrušil všetky svoje plány, aby som ti mohol vyhovieť," rozprával mi. „Len mi pripadá zvláštne, že si ma na kávu pozvala práve v takom čase, ktorý nevyhovuje tvojej matke."

Mladá servírka sa vrátila aj s kávou. Postavila ju pred otca, uklonila sa a rýchlo zmizla. Sledovala som, ako si pomaličky miešal horúcu kávu bez mlieka a cukru. Veľmi dobre som vedela, kam tou poznámkou mieril. Nemalo zmysel to naťahovať.

„Nechcela som ju zbytočne rozrušiť," povedala som.

Zdvihol pohľad od krútiacej sa hladiny kávy a zadíval sa mi do očí. Nepáčila sa mu moja odpoveď. Mal rád všetko pod kontrolou, no najradšej mal pod kontrolou mňa. Všetko bolo naplánované a dohodnuté azda už od môjho narodenia a akákoľvek malá odchýlka neprichádzala do úvahy. No čo ma zo všetkého štvalo najviac, bolo to, že som ho teraz fakt potrebovala.

„S tým Danielom to nevyšlo," prehovorila som.

„Je mi to jasné," odvetil. „Bola si predsa na večeri s Jamesom a počul som, že to dopadlo veľmi dobre. Dúfam, že si s ním spokojná, lebo on s tebou áno."

Nevedela som, že už dostal na moju adresu aj spätnú väzbu, no potešil ma tým. Keďže ma James naposledy prišiel pozrieť sám od seba, predpokladala som, že mu nie som úplne ukradnutá, no teraz mi to otcove slová potvrdili.

„James je úplne úžasný," odvetila som. „Preto by som bola veľmi nerada, keby nám to niečo pokazilo. Alebo niekto."

„Niekto," zopakoval.

„Odkedy sa Daniel stal mojim šéfom, skomplikovalo to celú situáciu."

„Chlapec robí problémy?"

„Šikanuje ma na pracovisku. Keď som si to s ním chcela vydiskutovať medzi štyrmi očami, strčil mi jazyk až po mandle."

Zamračil sa pri mojom farbistom opise. Už chápal, prečo som sem dnes neťahala aj matku. Tá nebola na takéto veci stavaná.