Na hraně

14 - Nie som taký nežný

Bezpečnostná služba sa dnes ráno na mne musela ohromne zabávať, keď som sa po chodbe nášho oddelenia zakrádala ako nindža. Určite ma zachytila kamera, ale ja som na to nedbala. Mojou prioritou bolo prešmyknúť sa na svoje miesto v kancelárii tak, aby si ma nevšimol Daniel. Ak ma chmatne meškať druhý deň po sebe, jeho pýcha to asi neprežije. A je dosť možné, že ani moja kariéra.

Posrala som to. Kvôli Ryanovi som bola včera dlho do noci hore, kým sa mi nepodarilo z jeho mizerného života vystrúhať aspoň troška decentný životopis. Napokon som polomŕtva padla ešte oblečená do svojej postele a zobudila sa hodinu po zvonení budíka. Doteraz netuším, ako je možné, že som ho vôbec nepočula vyzváňať.

Preletela som krížom cez prázdnu chodbu sťa víchor. Pípla som kartou pri ďalších presklených dverách a trielila pomedzi stoly na svoje miesto s laptopom v taške. Spomenula som si, že dnes ráno má pravidelný týždenný míting so svojim šéfom, takže ak som ho nestretla doteraz, istotne už je s ním niekde zatvorený a myslí hlavne na pracovné veci.

S víťazoslávnym úsmevom som prešla k svojmu stolu a zapojila laptop do doku. Vtedy som si vedľa klávesnice všimla papier s oficiálnou hlavičkou našej spoločnosti.

Kútiky pier mi ovisli.

Schmatla som papier do rúk a hodila sa na stoličku. Oči mi skákali riadok po riadku a tlak mi stúpal s každým prečítaným odsekom.

„To nemyslí vážne!"

„Ale myslí," ozvalo sa spoza môjho chrbta.

Obrátila som sa a zazrela Emmu. S novou šálkou v ruke postávala za paravánom a opierala sa oň. Nebola som si z jej výrazu tváre istá, či ma ľutuje, alebo sa na mne zabáva.

„Načisto mu preskočilo," povedala som a položila papier naspäť na stôl.

„Aj HR oddelenie si to myslelo," zasmiala sa Emma. „Počula som, ako Daniel na nich hromžil. Zrejme v tejto firme ešte nikto nedával zamestnancovi oficiálne napomenutie, keď dvakrát meškal do práce. Väčšina normálnych nadriadených si takéto veci vyrieši osobne s dotyčným zamestnancom."

„Nemal mať hneď ráno o deviatej míting so svojim šéfom?" spýtala som sa jej. „To znamená, že v čase, keď mi tento papier kládol na stôl, ešte nemohol vedieť, či budem meškať aj druhýkrát po sebe!"

„Uhm," povedala Emma. „Presunul dnes stretnutie o päť minút neskôr len preto, aby sa presvedčil, či si o deviatej bola tu. Ešte som ho nevidela takto vystrájať."

„Skvelé," prehovorila som.

„Káva?" zamávala mi Emma prázdnou šálkou pred nosom.

„Aby som si vyslúžila ďalšie upozornenie? To ma potom na tretíkrát môžu už rovno vyhodiť z firmy."

Emma nadvihla obočie.

„Vieš čo? Asi mi je to jedno," zasmiala som sa.

Vzala som si zo stola svoju šálku a pobrala sa spolu s Emmou do kuchynky. Vedela som, že keď sa Daniel vráti z mítingu, dá mi všetko vyžrať, ale nehodlala som sa teraz trápiť za vlastným stolom ako chudinka a čakať, kým príde so svojou čerstvou porciou hubovej polievky.

„Tak som premýšľala nad tým, prečo to tak vlastne silí," vrátila sa Emma k téme, o ktorej som dnes chcela rozprávať čo najmenej. „Najprv som si myslela, že žiarli na toho chlapíka, s ktorým si sa zoznámila. Ale to mi nedáva zmysel," povedala.

Otvorila mi dvere do kuchynky a vpustila ma dnu ako prvú. Vošla som dovnútra a poďakovala jej. Išla hneď za mnou a dvere sa zabuchli. Kuchynka bola prázdna. Všetci už boli po svojej raňajšej šálke a teraz zarezávali v kancelárii.