The Cursed Child [Dokončené]

18.

,,Tu?" Obzrela som sa naokolo.

,,A prečo nie?" Začal mi bozkávať krk ,,aj tak sme na celom hrade sami."

Jeho pery sa dotýkali môjho krku a potom mi jemne oblízal miesta, kde ma predtým pobozkal.
Vzdychla som, zaklonila hlavu a do ruky vzala jeho vlasy.

James sa pousmial a bozkával ma okolo pŕs. Oblečené som mala šaty na ramienka, takže moje prsia vytiahol naozaj ľahko. Keď sa s ústami dotkol mojej bradavky, vyšiel zo mňa hlasný ston.

Podvihla som mu hlavu na úroveň mojich úst a začala ho bozkávať. Vcucla som jeho peru a jemne ho do nej pohrýzla.

,,Provokuješ, maličká?" Usmial sa, s jednou rukou mi vošiel pod šaty a mieril k rozkroku.

Keď som ucítila jeho ruku na mojej vagíne, stiahol sa mi žalúdok a zhlboka sa nadýchla.

,,J-James..." Zakňučala som,, prosím." Vzdychla som a hrýzla si spodnú peru.

James si stiahol nohavice a dal mi nakraj nohavičky.
Priložil ho a párkrát sním prešiel po vagíne hore dolu až ho nakoniec vsunul dnu.

Začal prirážať o moje telo a obaja sme si to naplno užívali. Vzdychali sme a tisli sme sa jeden k druhému. Naše telá boli spotené a lepili sa na seba. Od toľkého vzrušenia sme nič iné ani nevnímali a žili sme iba pre tento moment.

James bez toho aby ho vytiahol ma jemne položil na zem a ruky mi chytil nad hlavou.
Prirážal vášnivo, drsne, milujúco a rýchlo.
Prsia mi behali do rytmu Jamesovho búchania a naše oči sa na seba pozerali. Sledovali sme sa navzájom a čím bližšie sme boli k nášmu vyvrcholeniu, tým to všetko bolo pre nás intenzívnejšie.

Astronomickou vežou sa roznášal posledný ston a všade zostalo ticho.

,,Milujem ťa." Uvoľnila som sa.

,,Aj ja teba, maličká." Pobozkal ma na čelo a zvalil sa vedľa mňa.

Obaja sme nepravidelne dýchali.
Prsia a nohavičky som si vrátila na svoje miesto. Vlasy som si vypla do copu a pozerala sa na Jamesa.

Po pár hodinách sme sa vrátili do izby a vedeli, že znovu je čas.

Zlatá strela sa vznášala nad našimi vecami.

,,Moc sme si neoddýchli." Usmiala som sa.
James mi dal bozk na čelo a dotkol sa strely.

Zmizli sme.

James Potter

Objavil som sa na záchodoch, kde bola umrnčaná Myrta. Držal som v ruke prútik a triasol som sa.
Pozrel som na zem a videl svoju nočnú moru.

Lucy ležala na zemi, na ktorej bola veľká mláka vody z tečúceho umývadla. Na sebe mala bielu košeľu a na hrudi mala veľké krvavé čiary. Boli to hlboké rezné rany. Biela košeľa sa zmenila na krvavo červenú a voda menila farbu na bordovú.

Zalapal som po dychu a chcel som k nej padnúť ale dnu vbehol Severus Snape a vyhodil ma z miestnosti.

Vyletel som von z hradu a zúril som. Napokon som si sadol na zem, nohy pritiahol k sebe a začal plakať.
Vedeli sme to obaja. Vedeli sme, čo sa stane ale dúfal som, že tomu zabránim. Keď si niečo takéto predstavíme, radšej tú predstavu rýchlo zmätiete zo stola. No keď sa to stane v skutočnosti, človeku, ktorého milujete celý svojim srdcom, ste bezradní. City vo vás explodujú a zmiešajú sa dokopy.
Smútok. Bolesť. Bezradnosť. Hnev. Láska.

Po ani neviem koľkých minútach alebo hodinách som sa postavil utrel si oči. Bežal som rovno na ošetrovňu. Rozvalil som dvere a utekal k jej lôžku.

Ležala tam a oči mala zatvorené. Spala. Podišiel som k nej a pobozkal ju.

,,Prišiel som sa pozrieť na Draca Malfoya a našiel som tu ležať ju." Započul som hlas zamnou.

Strhol som sa a zbadal predomnou stáť Dumbledora.
,,Oh vy nie ste Harry Potter." Pozrel na mňa prekvapivo.

Celého si ma premeral ,,alebo aspoň nie Harry."

,,Vy nás vidíte." Zašepkal som.

,,Áno, otázka je, čo tu obaja robíte. Nepatríte do tejto doby." Ruky dal za chrbát.

,,My sme mali skúšky, ktoré sa zaviedli po vojne. Mali sme sa premiestni prenášadlom do lesa a tam prežiť. Čakali nás tam nástrahy." Začal som vysvetľovať.

,, No namiesto toho sme sa spolu ocitli v otcovej minulosti. Prechádzame si všetkým, čím si prechádzal on od prvého ročníku.
V prvom to bol kameň mudrcov ja som bol môj otec a ona jej mama." Pozrel som na Luc,, jej mama je Hermiona."

,,Zaujímavé." Hladkal si bradu,, pokračujte."

,,V druhom ročníku to bol bazilisk v tajomnej komnate a denník Toma Riddla. Ja som bol otec a ona bola Ginny. Moja mama." Vzdychol som si ,,v treťom bola iba Luc ako Hermiona. Pomohla môjmu otcovi s vlkodlakom a so záchranou Síriusa. V ten istý moment som bol vo štvrtom ročníku na cintoríne a prežil návrat Voldemorta. V piatom sme boli na ministerstve, kde ste boli aj vy." Pozrel som na Dumbledora.

,,Takže vtedy vás späť do tela vrátila ona." Pozrel na Luc.

,,Áno." Usmial som sa,, a teraz sme tu. Ona je v tele svojho otca a ja ako vždy v tele toho môjho." Chytil som ju za ruku.

,,Slečna Grangerová a Draco Malfoy?" Zalapal po dychu Dumbledore,, to by som nikdy nečakal." Zasmial sa ,,ale vysvetľuje to tú podobu."

,,Pán riaditeľ, jej rodičia sú spolu od začiatku piateho ročníku tu na Rokforte." Zasmial som sa,, a keby ste videli môjho otca a Draca. Sú ako dvaja bratia. Všetky sviatky a víkendy trávime spolu ako jedna veľká rodina. Dokonca aj George Weasly je s nami s jeho rodinou." Usmieval som sa pri spomienkach
,,a Ron odišiel za svojim bratom a pracuje s drakmi. Dokonca má aj ženu a dieťa. No nevedel prežiť to, že Hermiona mu city neopätovala a hneď ako sa po vojne dozvedel, že ona a Draco, odišiel." Hladkal som Luc.

,,Povedali ste George. A čo Fred?" Zdvihol obočie.

,,Fred zomrel." Zosmutnel som.

,, To mi je ľúto." Pozrel do zeme.