The Cursed Child [Dokončené]

43.

Prešli sme cez miestnosť a dostali sa do prázdnej miestnosti. Scorpius vytiahol prútik a dotkol sa s ním určitých tehlí na stene. Stena sa začala hýbať a tehličky rolovať. Utvoril sa vchod a my sme doň vošli. Ocitli sme sa uprostred prechodnej uličky. Všade bola hmla, tma a ticho.

James ma chytil za ruku a kráčali sme k obchodu Georga Weaslyho. Pred obchodom Fred vytiahol z vaku kľúče a odomkol. Následne vytiahol prútik a mávol s ním pri kľučke.

Dvere sa otvorili a my sme vošli dnu. Fred znovu zamkol a v tme smekráčqli po celom obchode až k miestnosti, kde George miešal elixíry.

Fred sa začal prehrabávať v poličkách a hľadal slzu fénixa.

,,Musí tu niekde byť." Zamrmlal.

,,Slza fénixa je veľmi vzácna. Pochybujem, že George ju bude mať len tak položenú tu." Povedal James.

,,To je ono. Kancelária." Zhíkol Fred a rozbehol sa do otcovej pracovni.

Bežal cez celú miestnosť, až sa ocitol za obrovským dreveným stolom a odsunul stoličku. Odokryl koberec a pod ním bola drevená podlaha. Fred prešiel prútikom po jednej parkete a tá sa uvoľnila. Odložil ju a zbadali sme trezor.

,,Heslo prosím." Povedal mužský hlas z trezoru.

,,Fred Beater Weasley." Povedal Fred pokojný hlasom.

,,Prečo beater?" Spýtala som sa šepotom Jamesa.

,,Pretože to bola prezívka jeho uja. Georgovho dvojčaťa." Zašepkal mi do ucha.

Na mojej tvári sa objavil výraz, že som tomu porozumela a James sa sladko usmial.

,,Aké boli jeho posledné slová?"znovu sa spýtal mužský hlas z trezoru.

Vo Fredovej tvári sa objavil smútok a zhlboka sa nadýchol ,,ty sranduješ , Perce! Ty naozaj sranduješ, Percy... Nemyslím si, že som ťa počul srandovať odkedy si bol-......"

V miestnosti zostalo úplné ticho.

,,Vitajte, pán Weasly." Povedal mužský hlas a dvierka na trezore sa otvorili. Fred ho otvoril dokorán a začal sa tam prehrabávať. Boli tam papiere, peniaze, elixíry a vzácne prísady.

,,Mám to!" Zakričal a vytiahol fľaštičku s slzami fénixa." Podal mi ju a ja som ju dala do vaku.

Fred vrátil veci do trezoru a zatvoril ho. Všetko dal na svoje miesto a potom sa otočil k obrovskému obrazu, na ktorom bol Georgeov brat, Fred.

,,Je vás tu veľa. Čo plánuješ, Fred?" Ozval sa Fred starší v obraze.

,,Zachraňujeme svet." Zaškeril sa Fred svojim prefíkaným úsmevom.

,,Ty?" Fred v obraze sa zchuti zasmial ,,povedz heslo ty malý diabol."

,,Stále som to krajšie dvojča." Pokrútil hlavou Fred mladší.

Pousmiala som sa nad tým. Možno pre niekoho cudzieho by to bolo čudné ale len preto, že by to nepochopil.
Ale my sme to chápali. Často sme počúvali príbehy z čias našich rodičov. Vedeli sme aký bláznivý bol George a Fred. Vedeli sme ako milovali žartíky a ako si každého doberali a ako sa navzájom dopĺňali.

,,Vedel som, že to povieš." Fred v obraze žmurkol a s úsmevom otvoril obraz.

Vošli sme doň a kráčali cez úzku vlhkú chodbu na Rokfort. Potichu sme otvorili obraz v chrabromilskej klubovni a nakukli sme dnu.

,,Vzduch je čistý." Zašepkal James.

Pomaly sme sa plížili cez chodby. Museli sme byť naozaj opatrní, pretože sme všade videli ľudí, ako strážia hrad.

,,Nikto ich nevidel." Započuli sme hlas Ginny.

,,Rýchlo!!!" Zašepkala som a otvorila dvere do učebni. Všetci sme tam vošli a usmi nalepili na dvere.

,,To nie je možné! Musia niekde byť. Nemohli sa vypariť pod zem." Povedala moja mama.

,,Ale no tak, Miona. Vy traja ste sa vtedy skrývali skoro rok bez toho aby vás našli. Ak by ste nemuseli hľadať horcruxy, nenašiel by vás nikto. A zabúdaš, že to sú naše deti. Rovnako prefíkané. Teda viac prefíkané ako my." Povedal môj otec.

,,Draco má pravdu a jedno je isté. Lily vie, kde sú a nejak je s nimi v kontakte. Vieme, že sú v bezpečí." Vzdychol Harry.

Počuli sme ako sa ich hlasy začali vzďaľovať a po chvíli sme vyšli z učebne.
Čo najrýchlejšie sme sa dostali do miznúcej miestnosti a unavení si sadli na gauče.

,,Koľko je hodín?" Vzdychol Albus.

Scorpius pozrel na hodinky ,,krátko po druhej."

,,Musíme ísť pre tie chlpi." James sa postavil a prehrabol si vlasy.

,,Idem s tebou." Postavila som sa.

,,Môže to byť nebezpečné." Zamračil sa Scorpius.

,,Veď budeme pod plášťom." Upokojila som ho.

Jamesov výraz v tvári bol neutrálny ale vedela som, že s tým nesúhlasí.

,,Tak poďme, princezná." Z vaku vytiahol neviditeľný plášť a oboch nás ním zakryl ,,prichystajte všetko na  lektvar."

Vyšli sme von na chodbu a kráčali von z hradu cez hlavnú bránu. Stáli tam dvaja strážcovia a rozprávali sa.

,,Ochrana okolo hradu je naozaj silná. Zajtra ráno prídu poslední bojovníci a posledný vchod sa uzatvorí." Povedal jeden.

,,Myslíš, že sa vráti?" Preglgol druhý.

,,Už sa mu to raz podarilo. Podarí sa mu to znovu." Vzdychol muž.

,,Pri moste by malo byť viac strážcov, kvôli tomu vchodu. Dúfam, že sa nič nestane." Pokrútil hlavou druhý muž.

,,Takže musíme ísť zozadu." Zašepkal mi do ucha James.

,,Poďme nech to máme zasebou." Zašepkala som.