The Cursed Child [Dokončené]

20.

Nad hladinou som zbadal obrovské svetlo. Nebolo to svetlo. Bol to oheň a jedna ohnivá guľa letela rovno pod vodu a trafila toho, čo ma držal.
Plával som na povrch a keď som sa vynoril, voda okolo mňa horela.

Z ohňa bolo vytvorené obrovské tornádo a vstrede ostrovčeky bol Dumbledore a s prútikom točil nad hlavou v protismere hodinových ručičiek.
Doslova to upaľovalo tých mrtvých.

Dostal som sa k ostrovčeku a vyšiel na pevninu.
Dumbledore zakričal nejaké kúzlo a oheň utvoril cestu von. Prevesloval som naspäť, odkiaľ sme prišli a pred jaskyňou nás Dumbledore teleportoval naspäť na astronomickú vežu.

,,Bež." Zašepkal riaditeľ ,, pozdravuj otca." Usmial sa.

,,Bolo mi cťou vás spoznať. Zbohom." Zakýval som a rozutekal sa na miesto, kde sa mám stretnúť s Luc.
Keď som tam prišiel, už tam bola s nachystanými vakmi.

Skočila mi do náručia a v tom momente zlatá strela vzlietla.
Chytil som ju a teleportovali sme sa rovno k Síriusovi domov.

Lucy Malfoyová

No ešte väčším prekvapením bolo, keď sa Jamesovi v ruke zlatá strela rozsypala na prach.

,,Zostali sme tu, uväznení?" V očiach som mala slzy.

,,Nie. Stále musíme hľadať horcurxy, ničiť ich a zabiť ho." Zašepkal James.

,,Kreacher!!" Zakričal James. Škriatok neochotne vyšiel zo špajze.

,,Čo pán chcieť?" Prskal.

James pustil z ruky náhrdelník ,,ešte je tu?! Je ešte v tomto dome?!" Vrčal.

,,Áno pane." Prikývol škriatok.

,, Prines mi ho." Povedal James bez emócii.

Kreacher na mňa pozrel,, Pán priniesť špinavú humusáčku do domu čistokrvných."

,,Sklapni!" Zakričal.

Vystrelila som pred Jamesa a zastavila ho,, nechaj ho tak James." Zašepkala som.

,,Bež po ten náhrdelník." Pozrel som na Kreachera.

Odišiel z miestnosti. O pár minút sa vrátil a v ruke držal pravý horcrux. James mu podal ten falošný náhrdelník a ten pravý si vložil do vačku.

,,Teraz kam?" Pozrel na mňa.

,,Denník a prsteň je zničený. Náhrdelník máme. Zostáva nám pohár, diadém, Nagini a..." stíchla som ,,Nie." Zašepkala som.

,,Je to v poriadku, maličká." Usmial sa na mňa ,,prežijem to." Pobozkal ma,, poďme do lesa, kde našli meč." Utrel mi slzy.

,,Myslíš, premiestniť sa?" Zašepkala som a James prikývol.

,,Bolo to tam, kde nás stále brávali stanovať, však?" Spýtal sa.

Prikývla som a James nás tam premiestnil.
Začarovala som okolie ochrannými kúzlami tak ako ma matka učila a James rozložil stan.
Podľa príbehu našich rodičov, meč našli až keď bol na zemi sneh a na vode ľad.

,,To znamená, že teraz musíme čakať." Vzdychol si a vošiel dnu.

A čakali sme.

Ochladilo sa a lístie na stromoch zožltlo, zhnedlo a postupne opadalo.
Začalo snežiť a vzduch bol taký studený, že sme vydychovali akoby biely dym.

Obaja sme si museli zohnať zimné oblečenie, pretože sme nemali. Pravidelne sme chodili po nejaké jedlo ale bolo to zložité. Niektorí ľudia na nás dokonca ohlásili smrťožrútov a museli sme utekať.

,,James" zatvorila som knihu a postavila sa z lavice v stane,, zajtra by mali byť Vianoce. Nemyslíš, že by sme mali ísť do Godricovej úžľabiny? Aj keď vieme, že to je pasca? Voldemort by si mal myslieť, že sme hlúpi."

,,Tiež som nadtým rozmýšľal a mohli by sme sa pokúsiť zabiť Nagini. Veď predsa bude v tele Bathildy." Vstal.

,,Nemáme ani zub Baziliska a ani meč Chrabromila. Nezabijeme ho. Satanský oheň ani jeden z nás neviem ovládnuť. Mohlo by sa to zvrtnúť a Voldemort by prišiel na to, čo robíme." Zamietla som Jamesov návrh.

,,Máš pravdu." Vzdychol ,,takže tam vlastne pôjdeme ako hlupáci na nič. Necháme sa skoro zabiť hadom a chytiť tým beznosým pajácom, ktorý má byť dávno mŕtvy." Zastonal James.

Pozrela som sa naňho a videla, že toho už má plné zuby. Obaja sme mali. Chceli sme aby to proste skončilo a mohli žiť normálne tínedžerský život.

,,Láska, už máme pred sebou len pol roka. V máji sa všetko skončí a my sa vrátime. Všetko bude fajn." Podišla som k nemu.

,,Ako vieš, že to bude dobré?! Nevieme nič. Nevieme ani to ako sme sa tu ocitli. Len vieme, že v prenášadle bola čierna mágia. Čo ak nás to znovu len prenesie niekam inam? Luc, nebuď naivná a nesnaž sa upokojovať týmito nezmyslami čo táraš." Kričal.

,,James," zašepkala som.

,,Ty nemusíš zomrieť v zakázanom lese. Ty sa nemáš čoho báť." Zase kričal.

Do očí sa mi nahrnuli slzy a chytila som si pravé ruku.

James očividne zabudol nato, že budem musieť ležať na zemi pred vlastným otcom. Bellatrix ma bude hrýzť a s čepeľou noža vyrezávať do ruky slovo humusáčka.

Slzy mi začali stekať po tvári. Podišla som k nemu a strhla mu Slizolisnký náhrdelník z krku. Pozerala som na Jamesov nahnevaný pohľad. Vzala som vetrovku a odišla preč. Sadla som si k jednému stromu priamo pri hranicu ochranného kúzla a plakala.