The Cursed Child [Dokončené]

19.

Lucy Malfoyová

Po mesiaci som sa zobudila v nemocničnom krídle a stále som bola naozaj slabá.

James bol pri mne každú voľnú chvíľu. Rozprával mi všetko, čo v daný deň stalo a dokonca musel ísť aj na pohreb nejakého pavúka, čo sa snažil zožrať jeho otca len kvôli tomu aby mu profesor Slughorn dal spomienku, o ktorej sme obaja vedeli všetko. No Dumbledore to chcel spraviť starou cestou.

Moje zostavovanie trvalo dva týždne a potom, keď som bola už v úplnom poriadku, odišla som z nemocničného krídla preč. Namierila som si to rovno do núdzovej miestnosti. Musela som skúsiť, či skrinka funguje.
Nefungovala.

Otec mi rozprával o tom ako ju opravoval.
Ostávali mi dva týždne na jej opravu.
Stála som pred ňou aj spolu s prútikom a opakovala zaklínadlo, ktoré mi utkvelo v pamäti ,,Harmonia Nectere Passus." Celé hodiny som opravovala skrinku.

Do tejto chvíle som si nevedela predstaviť, čo musel môj otec prežívať. Oprava skrinky stála nehorázne úsilie. Čerpala veľa psychickej sily a dokonca brala aj zdravie. Otec to zvládol opravovať celý rok a ešte dotoho musel zabiť Dumbledora aj keď to nakoniec nespravil. A to znamenie. Vždy keď ich volal, znamenie ho pálilo, štípalo a bolelo.
Nikto nevedel pochopiť Draca Malfoya. Nikto nechápal, čo musel obetovať a všetci ho brali ako obyčajného zlého smrťožrúta.

,,Ako ti to ide, maličká?" Do miestnosti vošiel James.

Vyčerpane som sedela pri skrinke na zemi a usmiala sa ,,zvládla som to."

,,Prečo si mi nedovolila, pomôcť ti?" Posadil sa ku mne a pobozkal ma.

,,Pretože musíš byť úplne fit." Položila som si hlavu na Jamesove rameno.

,, Si dokonalá." Pobozkal ma. Mieril na krk a jemne ma chytil okolo pásu.

,,James, nie." Odsunula som ho,, každý ma vidí ako môjho otca. Vieš si predstaviť, že by sem niekto prišiel?" Zasmiala som sa a Jamesov vášnivý pohľad na tvári zmizol a vystriedal ho kyselý pohľad.

,, Máš pravdu. Teraz nebudem na sex myslieť nejaký čas." Striasol sa.

,,Zajtra je ten deň." Vzdychla som.

,,Áno. Kde sa stretneme ?" Zašepkal.

,, Pod astronomickou vežou. Tam, kde sa schovával tvoj otec. Ak je naša konšpirácia správna, zlatá strela vzlietne hneď ako prídete s falošným horcruxom." Oči mi padali od únavy.

Len čo som to dopovedala, zaspala som.

James Potter

Iba ona dokáže zaspať uprostred rozhovoru. Ale takéto maličkosti na nej milujem, pretože to ju robí proste ňou. Zdvihol som ju a odniesol na jednu zo starých postelí, ktoré boli vyradené.
Ľahol som si spolu s ňou a obaja sme zaspali.

Na druhý deň ráno, Luc ešte spala a ja som odišiel za Dumbledorom na astronomickú vežu.

,,Pripravený?" Pozrel na mňa a prikývol som.

Nastavil ruku a keď som sa jej dotkol, premiestnil nás.

Objavili sme sa na skale uprostred mora a hľadeli sme na útes, v ktorom bol obrovský otvor. Premiestnili sme sa na začiatok jaskyne a vošli dnu.

Dumbledore kráčal popri stenách,, Áno, toto je ono. Toto miesto pozná mágiu." Vytiahol vreckový nožík a spravil si ním čiaru do dlane.

,,Pane!" Skríkol som.

Chcel som to spraviť namiesto neho.
,, Ak chceme prejsť, musíme zaplatiť." Vysvetľoval ,,ten, kto zaplatí krvou za vstup, bude oslabený."

,,Mali ste ma nechať." Zašepkal som.
,,Oh, nie Har-" začal no potom sa opravil,, James. Tvoja krv je oveľa vzácnejšia než tá moja." Povedal s úsmevom a na jednom mieste v stene rozotrel rukou svoju krv.

V tebe sa objavil otvor a Dumbledore sa rukou pridržal steny. Párkrát sa zhlboka nadýchol a vydýchol. Do novej miestnosti vyslal Dumbledore zo svojho prútika obrovské svetlo, ktoré nám svietilo na cestu.

Prišli sme k člnu. Nasadli doň a vesloval som k malému ostrovčeku.
Vytiahol som čln a podišli ku kameňu, ktorý pripomínal umývadlo.
Na dne kameňa bola čierna voda.

,,Čo to..?" Šepkal Dumbledore, pretože s rukou vodu necítil.

,,tú vodu treba nabrať s tou mušľou." Začal som.

,,Dobre, vypijem ju. Obaja vieme, čo tá voda je zač. Ale musíš ma donútiť ju vypiť úplne celú." Pozrel na mňa.

,,Ale pane..." chcel som prostestovať.

,,James. Vieme, čo sa stane. Vieš to aj ty a preto prestaň somnou bojovať a sprav to, čo spravil aj tvoj otec." Stopol ma, vzal mušlu s čiernou vodou a napil sa.

Telo sa mu roztriaslo a začal rýchlo dýchať. Spravil pár krokov dozadu a spadol na zem. Oslabený si sadol a pozeral na jazero.
Vzal som mušľu a naplnil ju vodou. Dal som ju pánovi riaditeľovi pri jeho suché pery a on to vypil.

Otrávenú tekutinu som mu opakovane dával vypiť a už sme boli pri konci. Zostávalo posledných pár dúškov tekutiny.

,,Nie, už nie. Prosím, James." Plakal Dumbledore.

,,Pane, poslednýkrát. SĽUBUJEM." Prosebne som zašepkal a po slhom odmietaní, to nakoniec vypil.

Zavrel oči a prestal vnímať okolie. Neodpadol ani nespal. Dumbledore je pri vedomí len potrebuje nazbierať sily.

Podišiel som ku kameňu a na dne ležal falošný horcrux. Náhrdelník.

,,Vodu, vodu." Zašepkal Dumbledore.

Namieril som prútik na kameň ,,Aquamenti" no voda sa neobjavila.

Pristúpil som k jazeru a vtedy zhasli svetlo.

,,Och nie." Zašepkal som, pretože som vedel, čo príde.

,,Lumos maxima." Zakričal som a v tom z vody začali vyliezať bytosti podobné mŕtvolám. Boli to ako zombie. Ich telo tvorili kosti a koža. Boli vychudnutú a nemali oči. Mali len prázdne jamky a hnilé špicaté zuby.

Začal som chŕliť kúzla,, Stupefy! Expeliarmus! Sectumsempra!" No bolo ich tak moc, že som nemal šancu.

Boli už tesne zamnou a začali sa mi driapať po oblečení. Zhodili ma do vody a jeden z nich ma začal ťahať ku dnu.

Snažil som sa od neho oddeliť a vyplávať na povrch ale držal ma naozaj pevne.
Dochádzal mi vzduch a ja som začal panikáriť.