The Cursed Child [Dokončené]

13.

,,Možno ťa teraz nezabije pohľadom do očí, ale stále má svoj čuch. Zomrieš Potter." Prskal Riddle ,,Zabi ho!" Prikázal v parselčine hadovi.

Bežal som okolo klobúku ale nestihol som vybrať meč. Had ma začal naháňať. Utekal som do tunelov. Tam ho zmätiem.

A tak aj bolo. Zmiatol som ho a spravil si tak 20 sekundový náskok.
Dobehol som naspäť ku klobúku a vytiahol meč.
Pozrel som na Luc a v tom do miestnosti vrazil had. Začal som šplhať na hlavu Slizolina aby som bol vyššie.

Had podišiel ku mne a vrazil do steny v nádejí, že sa mu ocitnúť v ústach. No jediné, čo sa mu ocitlo v ústach, boli kamene a betón.

Potom sa vystrel ako by sa začal sústrediť a pomaly sa ku mne približoval. Keď bol vedľa mňa, otvoril ústa a zreval.
Práve vtedy som mu do horného podnebia v ústach vrazil chrabromilský meč had zreval znovu ale tentokrát od bolesti. Privrel ústa a jeden z jeho pichľavých zubov sa mi zapichol do ruky.
Zasyčal som od bolesti a zub si vytiahol.

,,Nieeeeee!!!" Kričal Tom Riddle a pozeral ako mŕtve telo Baziliska dopadlo na mokrú a studenú zem v jaskyni.
Zoskočil som a utekal som späť k Luc.

,,Možno si zabil baziliska, ale jeho jed prúdi v tvojom tele. Čoskoro ty aj ona zomriete a ja budem znovu žiť." Zasmial sa Tom.

Vytiahol som z klobúku denník a vrazil doň baziliskov zub, ktorý bol predtým zapichnutý v mojej ruke.

,,Nie nie nie!!" Kričal Riddle ,,prestaň!!!"

Nepočúval som ho opakovane som prepichoval denník a zneho vytekala krv. Čím viac som doň pichal, tým sa Riddle strácal, až sa stratil úplne.

Zmizol.

S hlbokým nádychom sa Luc posadila a otvorila oči. Jej telo chytilo znovu krásnu farbu a pozrela na mňa.
Presne vedela, čo sa stalo a rovno mi schmatla ruku.
,,Musíme ísť na ošetrovňu." Postavila sa.

,,Nie, toľko času nemáme, Luc." Cítil som ako slabnem.

,,James!!" Zavrčala so strachom.

,, Poď sem maličká." Zašepkal som.

Vletela mi do náručia. Vyzerala úplne porazene. Nevedela čo má robiť a po Félixovi ani stopy.
Pobozkal som ju a oprel hlavu o moje plece.

,,James, no tak, nezatváraj oči. Prosím." Zašepkala som.

,,Prepáč mi to Luc." Zašepkal som ,,milujem ťa."

,, Aj ja ťa milujem James." Rozplakala sa a pevne ma
objala.

Po pár sekundách sme započuli Fénixov hlas a zletel k nám. Podišiel k Jamesovi a nakvapkal mi na ruku svoje slzy.
Rana od baziliska sa mi zahojila a cítil som ako jed z môjho tela mizne.

,,Ďakujem." Pozrel som na Fenixa, ktorý mi pozrel rovno do očí a odletel.

Luc mi skočila tak silno do náručia, že ma prevalila na zem a pobozkala.

,,Našiel si ma." Usmiala sa.

,,Vždy ťa nájdem, maličká." Zašepkal som. Bozkával ju ďalej.

,,James, tu nie. " Pozrela na mŕtveho hada.

,, Máš pravdu." Pousmial som sa a postavil nás ,,som tvoj hrdina, však?" Lišiacky som sa usmial a chytil ju okolo krku.

,,To sa ma opýtaj, keď budeme doma, ty môj hrdina." Usmiala sa.

Lucy Malfoyová

Vyšli sme von z tajomnej komnaty a vrátili sa do ošetrovne. V celom hrade bolo ticho. Nikde nikoho. Dali sme si na plecia vaky keby sa náhodu niečo stalo a išli prehľadať Rokfort.

V celom Rokforte sme boli iba mi dvaja. Všetci zmizli.

,,James? Ako to je možné ?" Zhíkla som.

,,Ja.. neviem." Šepkal.

,,Poď, musíme sa najesť a oddýchnuť si." Chytila som ho za ruku a viedla do veľkej sieni.

Bolo tam plno jedla. Obaja sme sa najedli do sýtosti a išli sme si ľahnúť do Jamesovej izby, aj keď mu teraz nepatrila.

Obaja sme si dali dlhú spoločnú vášnivú sprchu a zaspali na obrovskej mäkkej posteli.

Po kľudnom spánku sme sa zobudili na bzukot. Obaja sme sa posadili a videli ako sa pred nami vznáša zlatá strela. Obaja sme vystrelili z postele a rýchlo sa obliekli. Vzali si vaky a dali si krátky bozk.
Obaja sme sa dotkli jedného krídla zlatej strely a zmizli sme.

Objavila som sa na mieste, kde bol výhľad na zúrivú vŕbu. Vedľa mňa stá Harry Potter. Jamesov otec.
Pozrela som dopredu a videla spln, ktorý sa skrýval za mračnom. V diaľke pri vŕbe stál ďalší Harry, Hermiona, Rona, Rémusa a Síriusa. Hermiona skríkla a ukázala na spln, ktorý už bol skoro celý viditeľný. Zrazu tam prišiel Severus.

Rémus sa zmenil na vlkodlaka a Sírius na veľkého čierneho psa.
Začali sa biť. Nič sa nedialo a jediné, čo ma napadlo, bolo ,,Aaauuuuuuu. Aauuuu." Vlkodlak prestal útočiť na Síriusa.

,,Zachránila si ho." Potešil sa Harry.

Vlkodlak sa pozrel našim smerom a rozbehol sa na nás.

,,Skvelé. Teraz ide po nás." Harry ma schmatol za ruku a utekali sme do zakázaného lesa.

Schovali sme sa za jeden strom a čakali. Srdce mi bilo ako kostolný zvon. Strašne som sa bála.
Vlkodlak sa prechádzal pomedzi stromy a hľadal nás.
Pomalým krokom sme obchádzali strom a zrazu zamnou pukol konár.
Obaja sme zastavili a tým najpomalším pohybom otočili hlavy.
Bol tam. Vlkodlak stál pred nami. Zreval a zdvihol ruku. Harry ma stiahol do objatia a obaja sme zavreli oči. Čakali sme na obrovskú bolesť, no potom sme započuli rev vtáka. Bol to hrdozobec. Ochraňoval nás a chudáka Rémusa kopol s nohou do hlavy.
Vydýchla som si.

,,Ďakujeme." Usmiala som sa na veľkého vtáka.

,,Sírius a ja." Skríkol Harry a utekal somnou k jazeru.

Objavili sme sa na druhom brehu jazera, a pozerali sa ako dementori vydávajú život s Harryho a aj Síriusa.