The Cursed Child [Dokončené]

39.

,,Básnička? Fakt?" Pretočil očami Fred.

,,Nie hocijaká. Myslím, že to je návod ako sa dostaneme ku knihe." Zašepkala som.

,,Ľudia, myslím, že nie len my ideme po knihe." Povedal James a hľadel von oknom. Vonku zastavilo auto. Vystúpilo z neho 5 ľudí v čiernom oblečení. Na ich ľavých rukách aa črtalo znamenie. Temné znamenie.

,,Smrťožrúti." Povedal Scorpius.
Všetci sme sa postavili a rýchlo išli k pultu. Jedna z čašníčok sa na nás čudne pozrela.

,,Deje sa niečo?" Zdvihla obočie.

,,Chceme zaplatiť." Vyhŕkol Albus.
Keď som sa pozrela na ňu lepšie, zbadala som náhrdelník so symbolom darov smrti a pod uniformou mala vo vačku prútik.

,,A potrebujeme sa odtiaľto dostať zadným vchodom skôr ako tí smrťožrúti vojdú dnu." Vybafla som na ňu tak hlasno aby to ona počula ale tak potichu aby to nepočuli iní.

Albus jej položil na pult veľkú bankovku, ktorá zaplatila obed aj s veľkým tringeltom. Žena sa na nás pozrela a následne zaostrila na smrťožrútov vonku.

,,Poďte." Otvorila pult a ukázala na chodbu ,,choďte rovno, do prava cez kuchyňu a na konci nájdete ďalšiu chodbu. Na konci sú jedny jediné dvere a dostanete sa von." Mykla hlavou.

Všetci sme sa rozbehli. Bežali sme a uhýbali sa personálu. Otvorili sme dvere a objavili sme sa vonku. Potichu a pozorne sme kráčali k autám a naposledy sme sa obzreli. Rýchlo sme si sadli do áut a nepozorovane odišli.

,,Takže, nie sme jediní, ktorí chcú tú knihu." Rozmýšľala som na hlas.

,,Ale prečo ju chcú ?" Zamračil sa Marco.

,,Určite sa chcú poistiť, aby ich plán nikto nemohol pokaziť." Zamyslel sa James.

,,Musíme tam ísť hneď. Nemáme čas nato, čakať do večera. Prekĺzneme vtedy, keď tam nebude žiadny mukel. Ak budeme čakať do večera, knihu získajú oni." Povedal Scorpius so všetkou vážnosťou.

Cŕŕŕŕn.

Vo vaku zvonil telefón, na ktorý mohla volať jedine Lily.
Rýchlo som ho vyhrabala.

,,Áno, Lily?" Zdvihla som a zapla reproduktor.

,, Hneď ráno na raňajkách, keď vás tam nikto nevidel, spustili alarm. Do pár minút sa na Rokforte objavili naši rodičia. Všetci. Aurori, kúzelná polícia a dokonca aj Dumbledorová armáda, ktorá nebola aktívna dlhé roky. Sú tu všetci. Všetko prehľadali a rozbehlo sa po vás pátranie. Stopujú vaše premiestňovanie, takže sa nesmiete premiestniť. Mňa vypočúvali dlhé hodiny. Nič som im nepovedala. Sú naozaj bezradní." Vychŕlila Lily ,,už musím. Niekto klope." Zavesila.

,,Musíme domyslieť, čo spravíme potom, keď získame knihu. Do školy sa vrátiť nemôžme." James si prehrabol vlasy.

,,To sa rozhodneme potom, keď knihu budeme mať v rukách." Povedal Marco.

,,Sme tu." James zaparkoval za starou budovou a hneď vedľa nás zastavil Albus.

Všetci sme vystúpili z áut a Scorpius im vysvetlil nový plán. Povedal im o tom, čo vravela Lily a veci si nechali v aute. Vzali sme si len prútiky.
Začarovali sme kúzlom naše autá aby ich nebolo vidieť.

,,Bože, je tu naozaj veľa ľudí." Pozreli sme pri jaskyňu.

Dole sa fotilo asi 30-35 ľudí a postupne vchádzali do jaskyne.

,,Poďme. Niečo vymyslíme po ceste. Nemôžme plytvať časom." Popohnal nás James.

Jamesova ruka našla tú moju a preplietol si prsty s tými mojimi. Všetci sme vošli do jaskyne a nasledovali ostatních ľudí.

Prešli sme úzkou chodbou a všetci ľudia išli do ľava.
Vchod na pravo mal na stene pribitú značku: NEVSTUPOVAŤ.

,,Musíme ísť tadiaľto." Zašepkala som a čítala papier pomocou malého svetielka na prútiku a ukázala doprava.

Všetkým sa nám podarilo vojsť bez povšimnutia.
Kráčali sme chodbou stále rovno. Ocitli sme sa na prvej križovatke, no zvolili sme chodbičku, ktorá viedla rovno a keď sme sa ocitli na ďalšej križovatke, zabočili sme do prava.
Ocitli sme sa v slepej uličke a na úplnom konci bola čierna socha obrovského indiánskeho orla, ktorý sa so svojim zobákom usmieval ale oči mal ako keby na nás chcel zaútočiť. Celkom z neho išiel rešpekt.

,,Musíme zostať pokojný. Nenechajte sa vyviesť z miery jeho pohľadom." Povedala som odhodlane ale videla ako nás tie orlie oči sledujú.

,,Skúsim otočiť tú hlavu dozadu." James sa postavil pred orla a horko ťažko tú hlavu otočil.

V tom momente sa orlie telo otvorilo a tam, kde malo byť srdce, bol zlatý kalíštek. Vzala som ho do ruky a práve vtedy sa stena za orlom začala hýbať a otvárať.

James ma znovu chytil a palcom mi pohladil ruku. Začali sme kráčať po chodbe rovno, keď sme započuli ako sa stena za nami zabuchla.
Vystrašene sme na seba pozreli a kráčali ďalej, až sme sa dostali do ďalšej slepej uličky. No slepá nebola. Len to tak vyzeralo. Pozerali sme naokolo a zbadali sme skaly, ktoré pripomínali schody a hore vo výške bol otvor.

,,Tam!" Zakričal Scorp a ukázal prstom.
Začali sme štverať po skalách a následne sme sa museli preplaziť ako hadi.

,,Cítim chlad a dopredu sa už nedostanem. Je tu stena." Kričal James.