The Cursed Child [Dokončené]

11.

Trojhlavý pes išiel zaútočiť ale bola som rýchlejšia. Vyslala som kúzlo na harfu a začala hrať.
Pes sa ukludnil. Pomaly sa uložili do spánku a spokojne vydýchli.
Zatvorili oči a spali.

James otvoril padacie dvere a pozrel na mňa,, vieš, čo by malo nasledovať teraz, však?"
Prikývla som.

Skočili sme a dopadli na rastlinu. Obaja sme pozreli na seba a prestali sa hýbať. Rastlina nás pomaly vcucla do seba a vypadli sme pod ňou.

,,Luc, teraz budú kľúče, však?" Pomohol mi vstať.
Prikývla som,, potom šach a ..." stíchla som,, James, myslíš, že budeme musieť poraziť..." hlas sa mi roztriasol.

,, Hej, hej... maličká." Zašepkal,, zvládneme to. Ak to zvládli naši rodičia. Zvládneme to aj my. " Pobozkal ma.

Zhlboka som sa nadýchla,, máš pravdu. Poďme."

Oprášila som sa a James mi držal ruku. Prišli sme do miestnosti, kde lietalo veľa kľúčov.

,, Buď pripravená." James vzal do rúk metlu a vyletel.
Všetky kľúče ho začali naháňať. Očami hľadal ten starý, s poranením krídlom.

,, Mám ho!!" Zakričal a letel cez miestnosť okolo mňa hodil mi ho.
Utekala som k dverám a otvorila ich. James vletel na metle dnu a ja som rýchlo zavrela dvere.
Pred nami stáli obrovské šachové figúrky.

,,Ak nevieš hrať šach, sme nahratí, pretože ja ho hrať neviem." Obzerala som si hracie pole.

,, S Fredom šach hrávame často. Dúfajme, že to pomôže." Vydýchol si.

James sa postavil na miesto, kde kedysi stál jeho otec a ja na miesto, kde stála moja matka.

Hra sa začala. Celý čas som čakala, čo sa stane. Verila som Jamesovi, že to vyhrá.

,,Šach Mat." Povedal James a po pár sekundách sa otočil na mňa s úsmevom.

,,Dokázal si to!!" Zakričala som a rozbehla sa k nemu.

Vyskočila som naňho a bozkala ho.

James ma pevne stisol ,,milujem ťa, maličká." Zašepkal mi.

Pozrel som sa mu do očí ,,aj ja teba James."

James ma postavil ,,teraz musíš zohnať pomoc." Zašepkal.

,,Nie, James ja ťa tu nenechám." Zhíkla som.

,,Neboj sa, zvládnem to." Pobozkal mi čelo,, teraz už bež."
Slzy som mala na krajíčku ale poslúchla som ho. Po náročnej ceste naspäť, som utekala o chodbe. Našla profesora Dumbledora.

,,Slečna, kam utekáte?" Pousmial sa.

,,Pane, potrebujem vašu pomoc. On, on je tam a my sme prešli psa, rastlinu, kľúče aj šach." Dychčala som,, Profesor a Voldemort." Zalapala som po dychu.
Viac som hovoriť nemusela.

,,Ohláste profesora Snapa a profesorku McGonagallovú. Povedzte im , že sa stretneme pred dverami k zrkadlu." Povedal smerom k obrazu. Muž v obraze prikývol a odišiel.

Začali sme kráčať k daným dverám. Dumbledore stopol ,,vy nie. Počkajte tu, slečna Grangerová "

Zastavila som.

Rozutekala som sa k ošetrovni a čakala.

James Potter

Keď som videl ako Lucy uteká, začal som kráčať do ďalšej miestnosti.

Vošiel som a videl veľa schodov dolu. Dolu pod schodmi bolo veľké zrkadlo. Pred ním stál profesor s turbanom na hlave.

,, Aké prekvapenie." Započul som hlas.

Začal som kráčať dolu schodmi. Zabolela ma jazva.

,,Harry Potter." Otočil sa na mňa muž a počkal kým prídem dolu.

Postavil som sa na posledný schod a pozrel sa do zrkadla.

,,Kde je ten kameň Harry." Zašepkal neznámy hlas.

V zrkadle som videl seba a vedľa mne stála Lucy. Obaja sme sa usmievali a v náručí držala malé bábätko v perinke. Po chvíli sa moje ja pozrelo na mňa, dalo ruku do vačku a vytiahlo kameň. Vrátil ho naspäť a žmurkol.

,,Čo vidíš Harry?" Spýtal sa muž v turbane.

,,Seba ako držím metlobalový pohár." Povedal som bez emócie a siahol som si do vačku. Bol tam. V dlani som držal kameň.

,,Klameš!!" Zreval muž.

,,Chcem sa s ním porozprávať. Nechaj ma sa s ním porozprávať." Šepkal hlas.

,,P-pane ale ste moc slabý." Koktal profesor.

,,Zvládnem sa s ním rozprávať." Zreval hlas.

Muž si začal obmotávať turban a keď sa objavila jeho holá hlava, otočil sa.
Vzadu na hlave bola tvár. Bola zjazvená a znetvorená.

,,Harry Potter, znovu sa stretávame." Nadýchol sa.

,,Voldemort." Povedal som nahlas.

,,Áno. Vidíš, čo musím robiť aby som prežil?! Musím sa živiť na krvi jednorožcov. Potrebujem niečo aby som znovu mohol mať svoje telo. Niečo aby som znovu cítil. Niečo čo máš vo svojom vrecku." Zasyčal.

Chytil som vrecko a rozutekal sa hore schodmi.

,,Chyť ho!" Zreval Voldemort a muž luskol prstami a okolo celej miestnosti sa rozhorelo. Zostal som v pasci.

,,Daj mi ten kameň." Zopakoval Voldemort.

,,Nikdy!" Zakričal som.

,,Nebuď hlupák Harry. Prečo zomrieť strašnou bolestnou smrťou, keď sa môžeš pridať ku mne a žiť? Môžeš mať to, po čom túžiš. Lásku a rodinu." Rozprával Voldemort a pozeral cez zrkadlo na mňa.
Vytiahol som z vačku kameň a držal ho v ruke. Obzeral som si ho a potom som pozeral na zrkadlo, kde sme s Lucy mali bábätko.

,,Nič ako dobro a zlo neexistuje, Harry!" Povedal netrpezlivo.

,,Klamár!" Zreval som.

,,Vezmi mu ten kameň." Zreval Voldemort a ten profesor sa rozutekal ku mne s rukou nastavenou pred seba.

Vrazil do mňa a s rukou ma držal pod krkom. Spadol som na schody a kameň odletel o kúsok ďalej. Snažil som sa ho dočiahnuť ale bolo to márne. Rukou, ktorou som ho predtým držal, som chytil tú jeho a snažil sa ju odhodiť. Zrazu sa mu ruka začala triasť a on ju uvoľnil.

Odstúpil odomna s obrovským revom a držal si pravú ruku.
Posadil som sa a sledoval ako sa jeho ruka mení na popol. Pozrel som na moje ruky a vtedy som pochopil, čo tým otec myslel.

,,Vezmi mu ten posratý kameň!!!" Zreval hlas Voldemorta.

Jeho poskok sa po mne rozbehol s druhou rukou. Ja som k nemu priskočil a ruky mu položil na tvár. Muž kričal od bolesti a ja som od neho odstúpil. Celý sa začal meniť na popol a ešte sa pokúsil ísť po mne, no spadol na zem. Zostala po ňom iba kôpka popola a oblečenie.

Vydýchol som si.