The Cursed Child [Dokončené]

46.

1 hodina pred oživením Lorda Voldemorta

James Potter

,,Kde je ? Musím ju nájsť." Zastonal som ,,kurva!!" S päsťou som vrazil do kamennej steny.

,,Počkaj tu ak by sa vrátila." Povedal otec.

,,Čo? Nie. V žiadnom prípade. Idem s vami do zakázaného lesa. Čo ak tam Luc je ? Musím ju zachrániť!!" Protestoval som.

V ruke som zvieral svoj prútik. Cítil som obrovskú mágiu, ktorá z neho vyžarovala. Bol to stále môj prútik ale omnoho omnoho silnejší.
Moji a Lucyní rodičia sa na seba pozreli a s nešťastným povzdychom prikývli.

,,Tak poďme." Zašepkal otec.

Išli sme na rovnaké miesto, kde sme ich videli. No nikto z nás nebol pripravení nato, čo sme videli.
Všetci smrťožrúti kľačali a hladeli jedným smerom. Keď som zbadal ako sa pred nimi hrdo týči muž v čiernom rúchu, nasucho som preglgol.

,,Prišli sme neskoro." Vzdychol Draco.

,,Je späť." Povedal som trasľavým hlasom.

Očami som hľadal jednu jedinú osobu. Moju Lucy.
Prešiel som pohľadom každú jednu osobu ale po Luc ani stopy. Voldemort zdvihol prútik smerom na oblohu a kúzlo vystrelilo. Na oblohe sa objavilo obrovské temné znamenie.

,,Teraz alebo nikdy." Zašepkal môj otec a postavil sa ,,teraz!!!" Zakričal a všetci na povel vystrelili z prútiku kúzlo rovno do jamy. Týmto sme zranili veľmi veľa ľudí, ktorí boli na jeho strane.

Začal sa boj. Voldemort sa zameral na môjho otca, no skôr ako k nemu priletel v čiernom dyme, odrazil som ho kúzlom.

,,Čo to robíš, chlapček?" Zasmial sa a narazil do mňa.

Vletel som do stromu a padol na zem. Zo zeme som po ňom začal chŕliť kúzla. No blokoval ich. Potom sa pozície vymenili a kúzla začal chŕliť on. Bránil som sa im ako som len vedel. Voldemort nás premiestnil ďalej od bitky a znovu vypálil kúzlo. Odrazil som ho a obaja naraz sme vyslovili zaklínadlá. Ja som vyslovil Expeliarmus a on Avada kedavra. Naše kúzla do seba narazili. Vyzeralo to rovnako ako keď s ním pred rokmi bojoval otec alebo ako keď sme boli uväznení v časovej smyčke a bojoval som s ním ja.

Z ničoho nič sme obaja spadli na kolená. Pocítil som obrovskú silu, mágiu a lásku. Nikdy som sa necítil silnejší. No potom, som na malý zlomok sekundy zbadal Luc ležať mŕtvu na zemi.

Nikdy som necítil väčšiu bolesť. Hnev a smútok ma ovládol a moje telo netúžili po ničom inom, len po pomste.

,,Nie..." Vzlykol som.

,,Vyzerá to tak, že tvoja láska je mŕtva." Zasmial sa.

Nenávistne som naňho pozrel a vpálil doňho kliatbu zo všetkých síl a so všetkej mágie. Stihol kliatbu vyslať aj Voldemort ale moja mágia pohlcovali tú jeho tak rýchlo a ľahko, že ochvíľu vybuchol. V okruhu 10 metrov sa rozliala čierna hmla, ktorá sa pomaly vyparila.

Všetci prestali bojovať a každý v tichosti stál.
,,Ono zmizlo!!" Zakričal smrťožrút ,,temné znamenie je preč!!"

,,Aj moje!!" Zakričala nejaká žena.

Môj otec z prútiku vystrelil bielu strelu do vzduchu a o pár sekúnd sa objavila celá armáda a pochytali všetkých smrťožrútov, vrátane Delphini Riddle.

,,Harry, tiež nemám znamenie na ruke." Vzdychol šťastne Draco.

,,Luc." Vzlykol som a rozutekal som sa k hradu.

Bežal som cez celý les čo najrýchlejšie som vedel. Bežal som ako o život a videl ako ochrana okolo Rokfortu mizla. Utekal som cez hlavný most a na nádvorí, som videl Scorpiusa na kolenách. Bol zohnutý k zemi a telo sa mu triaslo. Čím bližšie som bol, tým som ostrejšie videl.

Nebol zohnutý k zemi ale k Luc. Jej telo ležalo na zemi. Hlavu mala otočenú smerom na mňa a oči mala otovorené. Jej telo bolo nebezpečne biele a v očiach nebolo vidieť žiadny život.

,,Sestrička, prosím. Vráť sa." Plakal Scorpius.

Nikdy som nevidel Scorpiusa plakať ale teraz mu tiekli slzy veľké ako hrach a tak rýchlo, že cestičky nestíhali schnúť.

,,Nie." Zakňučal som.

Tvár sa mi zvraštila do smútku a z očí mi vyhŕkli slzy. Spadol som na zem vedľa Luc a Scorpiusa. Vzal som jej krehkú tváričku do rúk a začal jej bozkávať pery. Bola úplne ľadová a pery ešte studenšie. Bolo to ako bozkávať ľad.

,,Luc. Prosím. Nenechávaj ma tu. Nesmieš ma tu nechať. Ešte sme toho toľko nestihli. Zobuď sa prosím." Plakal som ako malé dieťa.

,,James." Z hradu vybehol Albus, Lily, Fred, Carmen, Trisha a Marco.

Lily hneď dobehla ku Scorpiusovi a objala ho.
Plakali v objatí a ja som vzal Luc, pevne ju obíjmal a s trasľavým hladom rozprával ,,maličká, nesmieš ma tu nechať. Máme pred sebou celý život. Musím ti dať prsteň, povedať ti áno pred oltárom. Chcem ti zmeniť priezvisko. Musíme si kúpiť vlastný dom a hádať sa o tom, akú dekoráciu a fotku dáme nad krb. Chcem aby si bola matkou mojich detí. Chcem ťa milovať do konca svojho života a chcem ti to všetko ukázať."

,,Nie! Nie!" Z diaľky bolo počuť Hermionu.

Bežala s Dracom k nám a plakala. Vzala si Luc do náručia a zrútila sa. Draco ju podopieral na zemi a snažil sa byť jej oporou ale z očí mu stekali obrovské slzy. Zomrelo mu dieťa. Zomrela mu jeho malá princeznička.

Ja som sa objavil v náručí mojej matky a otca. Obaja ma pevne držali a mama plakala spolu somnou.
Všimol som si, v jej pravej ruke fľaštičku. Prázdnu fľaštičku. Vzal som ju a privoňal. Bola to neznáma vôňa.