The Cursed Child [Dokončené]

44.

Bežali sme cez celý hrad, až sme sa dostali nakoniec mostu. Vnútri stálo šesť strážcov a vonku ďalších šesť. Rozprávali sa medzi sebou.

Bolo ľahké sa cez nich dostať a ešte ľahšie ísť do zakázaného lesa. Potichu sme kráčali hlboko do lesa.

Narazili sme na pavúčie hniezdo. Rýchlo sme odtiaľ utekali. Prišli sme k jazeru, kde na skale sedeli ohyzdné morské panna aužívali si mesačný svit.
Prechádzali sme ďalej a videli sme obrov. Niečo bolo zle. Obri tu nemali čo hľadať.
,,Niečo je strašne zle." Zašepkala som.

,,Áno. Vo vzduchu cítiť čiernu mágiu." James ma pevne stisol. Prišli sme k jednej skale. Lahli sme si na ňu a vykukli.

Zbadali sme pod sebou obrovskú jamu a dole boli ohniská. Hemžilo sa to tam ľudmi v čiernom oblečení, obrami a dementormi.

,,No do-...." Začala som.

,,Piči." Dokončil James.

Sledovali sme každý detail. Videli sme na veľkom kameni obrovský kotlík, do ktorého by si dokázal sadnúť dospelý človek.

,,Musíme vypadnúť James." Potiahla som ho.

,,Máš pravdu. Poďme nájsť jednorožca." zašepkal a bežali sme preč.

Utekali sme ešte hlbšie do zakázaného lesa až sme zastavili na čistinke, plnej nočných kvetov. Všade poletovali svetlušky a vo vzduchu bolo vidieť akoby sa vznášali trblietky.

,,James, to je nádhera." Zalapala som po dychu.

,,Je to tu naozaj magické." Zašepkal mi do ucha.

Dali sme si dolu neviditeľný plášť a obzerali sa.
Pred nami sa zjavil nádherný biely jednorožec, ktorý bol obrovský. Ligotal sa.

,,Prišli sme požiadať o tvoju pomoc." Povedala som milo. Jednorožec sa na mňa pozrel akoby ma počúval.

,,Tam v lese, je dcéra Lorda Voldemorta, ktorá ho plánuje oživiť zajtra v noci. Ukradli čiernu knihu duší a pomocou nej sa im to podarí. " Začala som.

,,Nám sa podarilo získať bielu knihu duší a pomocou nej ich môžme poraziť. Je tam lektvar." Pokračoval James ,,chýba nám posledná ingrediencia a to je 6 chlpov jednorožca."

Jednorožec nahlas vydýchol a zavrel oči. V tom sa okolo neho objavila obrovská biela žiara. Museli sme otočiť hlavy a zatvoriť oči.

Keď svetlo zmizlo, pozreli sme na miesto, kde stál jednorožec. No ten tam už nebol. Namiesto neho tam stála žena v bielych šatách. Vlasy mala biele a trblietái sa jej. Jej celé telo pokrývali strieborné tetovania.

,,James Potter, prekliate dieťa." Podišla bližšie ,,dám ti jednu otázku. Ak na ňu odpovieš úprimne, dám Vám to, čo žiadate." Povedala jemným hláskom.

,,Počúvam." Povedal odhodlane.

Žena si ma obzrela a posledným pohľadom sa mi pozrela do očí.

Po chvíli ticha, položila otázku ,,Aký je tvoj najväčší dôvod, pre záchranu sveta?"

Táto otázka ma zaskočila. Čakala som hádanku alebo niečo iné.

Pozrela som na Jamesa.

James pozrel na mňa a bez váhania vyslovil moje meno ,,Lucy. To ona je ten dôvod." Srdce mi podskočilo a telom sa mi rozlial nádherný pocit.
Láska.

,,Prečo?" Žena zdvihla hlavu.

,,Pretože ona je môj život. Chcem si ju vziať, chcem s ňou mať deti, chcem s ňou mať budúcnosť!!" Vyprskol James.

Chcela som ho vybozkávať. Chcela som to isté, čo on.
No do očí sa mi nahrnuli slzy, pri pomyslení, že zajtra zomriem a nič z toho sa nestane.

Nikdy nebudeme mať žiadnu rozlúčku so slobodou.
Nikdy nebudem mať oblečené biele princeznovské šaty.
Nikdy na prstenník nepocítim obrúčku.
Nikdy nepoviem 'áno'.
Nikdy nebudem mať možnosť Jamesovi porodiť deti.
Nikdy nebudeme mať spoločnú budúcnosť.

,,Lucy." James ma stisol v objatí ,,moja maličká. Neplač." Dal mi bozk na čelo.

Žena mi hľadela do oči so smutným úsmevom. Vedela, čo sa stane. Vedela to a preto sa tak na mňa pozerala.

Z hlavy si vytrhla šesť vlasov ,,vlasy jednorožca sú silnejšie ako chlpy." Usmiala sa a podala nám ich.
James z vačku vytiahol sáčik a vložil ich doň.

,,Ďakujeme. Ďakujeme veľmi pekne." Vzdychla som šťastím.

Žena sa usmiala a zrazu zmizla. Zostali po nej len trblietky.

,,Poďme rýchlo naspäť." Potiahol ma James a prehodil cez nás plášť.

Bežali sme cez celý zakázaný les. Pri konci lesa, som spomalila.

,,Poďme maličká." Usmial sa James.

Zastavila som a pozrela sa naňho. Z ničoho nič, som ho začala bozkávať a James pochopil.

Vyzliekol mi legíny, chytil ma pod zadkom a zdvihol. Oprel ma o strom a divoko bozkával na krku. Moje ruky cestovali po jeho krku až k vlasom. Medzi prstami som zacítila Jamesove vlasy a vzala ich do pästí. Jemne som ich potiahla a James zastonal. V tom momente si stiahol tepláky, ktoré mu padli na zem k členkom.

V sekunde ho do mňa vsunul a prirazil.
Lesom sa ozval môj ston.

,,Potichšie, maličká. Predsa nechceš aby nás započuli smrťožrúti." Pousmial sa.

,,Pomiluj ma. Prosím pomiluj ma, James." Zašepkala som mu do ucha.

Jamesovi zaiskrili jeho nádherné zelené oči a vrhol sa po mne. Pomaly sa vo mne pohyboval a tlačil ho čo najhlbšie.

Obaja sme sa snažili vychutnať si to akoby to mal byť náš poslednýkrát. Ani neviem, koľko sme sa milovali v tejto polohe, no ani jeden sme sa toho nevedeli nabažiť.

James začal zrýchľovať a v mojom podbrušku sa začal hromadiť veľký tlak. Blížili sme sa k slastnému vrcholu a napovedali tomu aj stony, vzdychy a trenie tiel.