Himara:
Neviem ako dlho trvá cesta do Ninja akadémie preto vstávam skoro a idem zobudiť Naruta. Naruto zamrmlal niečo v zmysle, že sa mu nechce vstávať.
„Ako chceš," povedala som pokojne a zapukotala hánkami.
„Dobre, dobre už som hore!" skríkol a vstal akoby ho uštipla osa.
Keď sme sa konečne vychystali zamierili sme do akadémie. Dnes je náš prvý deň na Ninja akadémii. Necítila som nervozitu len vzrušenie, že sa raz môžem stať skvelou kunoichi.
Keď sme dorazili pred akadémiu bolo tam už dosť ľudí. Rodičia hovorili deťom, ako veľmi sú na nich hrdí. Teraz mi prišlo trochu smutno, že ani mne, ani Narutovi to nemá kto povedať. Totiž Naruto a ja sme siroty, ktoré donedávna boli v deckom domove.
„Himara počúvaj už idú ohlasovať do ktorej triedy nás zaradia! Dúfam, že budeme spolu," zašepkal Naruto.
„Aj ja dúfam," odpovedala som mu.
Na pódium vystúpil 3. Hokage a začal nás vítať. Počas prejavu sa Naruto neustále mrvil a hundral nech toľko nekecá. Keď Hokage skočil pokynul nejakému ninjovi, zrejme učiteľovi, aby nás roztriedil.
„Do triedy k Irukovi-sensei pôjdu...." vymenoval asi šestnásť detí a nakoniec....„Uzumaki Naruto a Himara," pri mojom mene sa zatváril zmätene, lebo tam nemal napísané priezvisko. Akoby mohol, keď ja priezvisko nemám. Je to preto, že ani ja ani nikto iný nevie, kto sú moji rodičia.
Prišiel si po nás Iruka-sensei a odviedol nás do triedy. Povedal aby sme si našli miesto, že sa hneď vráti.
„Ó, pozrite aký je roztomilý!" začula som dievčenský piskľavý hlas.
„Má také krásne oči," zapišťala druhá.
Prišla som sa pozrieť nad čím výskajú.
Takmer som vybuchla od smiechu. Ony sa rozplývali nad nejakým chlapcom z klanu Uchiha, ktorý sa tváril ako na poprave.
„Prisadnem si k nemu!" ozvala sa blondína z klanu Yamanaka.
„Len cez moju mŕtvolu!" kričali ostatné dievčatá a začali sa tam hádať. Prišlo mi toho chlapca ľúto, tak som začala jednať.
Sasuke:
Počul som len pišťanie a krik. Prečo som sa musel narodiť pekný? Zrazu si ku mne prisadlo dievča. Bolo jasné, že to urobila preto aby mi pomohla.
„Hej! Vypadni od Sasukeho-kun ty hlupaňa!" zakričalo dievča s ružovými vlasmi.
„Donúť ma," povedala síce ticho, ale zreteľne.
„Ak neodídeš, tak.....!" skríkla nejaká blondína.
„Čo?" povedala ľadovým hlasom a pozrela na dievčatá. Síce som to zazrel len na chvíľku videl som, že sa jej zmenilo oko. Bolo čierne a dúhovka bola svetlo modrá bez zreničky. Bolo to dosť desivé.
„Hehe kľudne tu môžeš ostať," povedala ružová a odišli.
„Ďakujem," poďakoval som dievčaťu, ktoré na mňa pozrelo.
Síce mala masku, ktorá jej zakrývala ústa a nos, bolo vidieť, že sa usmieva.
„Nemáš za čo. Ak nechceš aby som tu sedela môžem si presadnúť," povedala.
Prekvapilo ma, že má taký hrejivý hlas, keď pred chvíľou ho mala taký studený že mi tuhla krv v žilách.
„Nie! Zostaň tu. Aspoň niekto je tu normálny,"odpovedal som rýchlo.
„Ďakujem," povedala.
Chcel som sa jej spýtať ako sa volá, ale do triedy prišiel Iruka-sensei a začal rozprávať. Nepočúval som ho. Pozrel som sa na dievča. Bola vysoká, štíhla, mala sivé vlasy zopnuté do chvosta, mala čierne oči, teda oko. Jej ľavé oko zakrývala čierna páska. Mala masku. Bola oblečená v jednoduchom modrom oblečení. Bola veľmi roztomilá.
Baka Sasuke, len teraz si ju stretol!
Himara:
Cítila som na sebe chlapcov pohľad. Po chvíli však odvrátil zrak. Pozrela som ja na neho. Mal uhľovo čierne vlasy, čierne oči, celkom peknú tvár a na chlapca v jeho veku bol dosť vysoký. Tak trochu chápem, prečo sa dievčatám, tak páči.
Na čo to myslím?! On má toho dosť aj bezo mňa!
Keď Iruka-sensei skončil pustil nás domov.
Po ceste som rozmýšľala o tom chlapcovi. Pred Ichirakom ma Naruto vytrhol z úvah.
„Himara čo keby sme dnešok oslávili rámenom?" spýtal sa a široko sa usmial.
„Dobre, ale platíš ty," uškrnula som sa.
„Prečo ja!" ofučal sa.
„Lebo ja som platila už tri razy. "
„No tak fajn. Poďme!" zavelil Naruto.
Objednali sme si miso rámen, vtipkovali a smiali sme sa. Ale myseľ mi často zablúdila k Uchihovi.
