Himara:
Narutovi sa znova nechcelo vstávať, ale keď som mu pohrozila, že mu už nikdy neuvarím rámen vyskočil z postele a začal pobehovať po dome. Na cvičisko sme dorazili všetci naraz. Sakura a Naruto boli rozospatí, ale Sasuke vyzeral byť v pohode.
Kakashi-sensei neprichádzal. Už bol pomaly čas obeda, keď Sakure povolili nervy.
„Tak on povie, že máme prísť presne o piatej a on si pokojne mešká!" kričala Sakura naštvane.
„Prepáčte za drobné meškanie," ozvalo sa spoza nás.
Za nami stál Kakashi-sensei a "previnilo" sa usmieval.
„Drobné?!" skríkli Naruto a Sakura naraz.
„Radšej prejdime k veci. Teraz vyskúšam vaše schopnosti," povedal Kakashi a vytiahol tri rolničky pripevnené na šnúrkach. „Pokiaľ mi ich do obeda vezmete, prešli ste, ale ak nie nedostanete najesť a jedlo zjem pred vami," dokončil.
To bude ťažké. Myslím, že je ten typ človeka, ktorý je silnejší než sa zdá.
„Čas vám beží od TERAZ!" odštartoval a my sme sa išli schovať, aby sme ho mohli sledovať. Samozrejme okrem Naruta. Kakashi-sensei ho dal dole ako nič. Jeho pohyby boli extrémne rýchle. Toto ešte dopadne zaujímavo.
Kakashi zmizol v nejakom lese.
Rozhodla som sa ho sledovať a potom ho prekvapím.
Sasuke:
Rozhodol som sa ho sledovať, aby som videl viac.
Našiel som ho blízko lesa ako tam stojí a číta.
Zrazu urobil rýchli pohyb.
Myslel som si, že ma našiel, ale v skutočnosti zachytil Himaru, ktorá sa mu pokúsila ukradnúť rolničky.
Sakra! Vôbec som ju nevidel ani nepočul. To nie je normálne. Používa nejakú techniku?
Kakashi:
„Pôsobivá rýchlosť," pochválil som ju.
Je fakt dobrá. Takmer som si ju nevšimol.
Vytiahla kunai a chcela ma bodnúť. Pustil som ju a nechal ju nech zaútočí.
„Kami-Hearopu no jutsu!" vykríkla.
(technika vlasového povrazu)
Vlasy sa jej trojnásobne predĺžili a chcela ma nimi spútať.
Pekné jutsu.
Vyhol som sa jej útokom.
Keď si uvedomila, že ma nechytí začala používať taijutsu.
Pohybovala sa rýchlo a ladne. Čudoval som sa, že genin je takýto dobrý v taijutsu. Hodila po mne shuriken. Uhol som sa.
Chytil som ju za vlasy a potiahol ju za ne.
„AU!" zvreskla a snažila sa oslobodiť. Ani neviem ako ma to napadlo, vzal som kunai a presekol som jej cop. Keď som držal tie vlasy, tak som nechápal ako s takýmto závažím môže žiť. Teraz mala vlasy len pod lopatky.
Asi som to trochu prehnal.
Zaútočila.
Teraz sa pohybovala ešte rýchlejšie.
„To máte za tie vlasy!" povedala s úškrnom a hodila po mne smršť shurikenov.
Himara:
Skôr než som si uvedomila čo sa deje, ma priviazal o strom.
Mojimi vlasmi!
Skvele. Moje vlastné vlasy použil proti mne.
Snažila som sa oslobodiť, ale po chvíli som to vzdala.
Začula som kroky.
„Hlučnejšieho ninju svet nevidel," zakričala som na Naruta, ktorý si vyberal lístie z vlasov.
„Počul som boj, tak som sa išiel pozrieť..." Naruto vyprskol od smiechu.
Smial sa tak silno až spadol na zem.
„Budeš sa len smiať alebo mi helfneš?" spýtala som sa ho podráždene a aktivoval som očnú techniku.(tú premenu oka)
„No dobre dobre!" skríkol a rozviazal ma.
„Ďakujem," povedala som.
„Keď ho stretnem, tak mu z tváre zotriem ten namyslený úškrn," skríkol a už ho nebolo.
Vzdychla som si a utekala som do lesa. Vyskočila som na strom a poobzerala sa.
Asi päťdesiat metrov odo mňa bol menší kráter.
Išla som to preskúmať.
Boli tu stopy po boji.
Začula som nadávky.
Otočila som sa a uvidela som Sasukeho, ktorému zo zeme trčala len jeho hlava.
Zasmiala som sa a išla za ním.
„Nechceš pomôcť?" spýtala som sa ho.
„To by sa hodilo," odpovedal. Z jeho hlasu bolo počuť, že sa cíti trápne.
Urobila som pečate na vymršťovacie jutsu. Urobila som to trochu nešťastne, lebo vyletel do vzduchu a spadol na mňa.
Sasuke:
Keď som na ňu dopadol do tváre sa mi nahrnula krv. Chvíľu som na ňu hľadel, ale po chvíli som sa spamätal. Zliezol som z nej a pomohol jej vstať. Kiežby nebola tá skúška, lebo inak by som ju asi pozval na rámen.
Baka Sasuke! Ona ma nemusí mať vôbec rada.
„Čo sa ti stalo s vlasmi?" spýtal som sa jej, keď som si všimol jej kratší strih.
„To je dlhý príbeh," odpovedala celá červená v tvári.
„Teraz je najdôležitejšie získať tie rolničky," povedal som, ale keď som to dopovedal, tak sa ozvalo zvonenie. Koniec skúšky.
Nie je možné aby tí dvaja získali tie rolničky.
Naruto:
To je tak ponižujúce.
Bol som priviazaný ku drevenému stĺpu, lebo som sa snažil vziať obed.
Po chvíli prišli aj ostatní.
„No tak to vyzerá, že mi tie rolničky nikto nedokázal vziať," povedal Kakashi-sensei s úsmevom.
„Okamžite ma rozviažte!" skríkol som.
„Prepáč Naruto, ale to nebude možné a keďže si dopadol najhoršie nedostaneš najesť. Vám ostatným prajem dobrú chuť a ak mu dá niekto najesť všetci poletíte," povedal a odišiel.
Na kameni pri nejakom pomníku boli tri boxy s jedlom. Každý si zobral jeden a začali jesť. Tá vôňa ma mučila.
„Fajn ja to zvládnem aj bez jedla!" skríkol som, ale práve vtedy mi silno a nahlas zaškvŕkalo v bruchu.
„Tu máš. Vezmi si z môjho," podával mi Sasuke svoj box. Spadla mi sánka.
„Radšej si vezmi z môjho. Ja aj tak musím držať diétu," podávala mi Sakura svoj box.
„Ď-ďakujem Sakura-Chan, ale ja nemôžem hýbať rukami. Budeš ma musieť kŕmiť."
„Čo prosím?!" skríkla Sakura nahnevane.
„Sakura nebuď fajnová," odsekla Himara a dávala mi pred ústa kúsok mäsa.
Keď som ho zjedol, tak sa odniekadiaľ prirútil Kakashi-sensei.
„Prečo ste mu dali jesť, keď ste vedeli, že vás za to pošlem späť na akadémiu?" spýtal sa Kakashi-sensei nahnevane.
„Pretože sme tím!" odpovedal Sasuke
„To je vaša odpoveď?"
„Áno. Sme ako jeden!" skríkla Sakura.
„Gratulujem! Prešli ste," povedal Kakashi-sensei s úsmevom.
„Čo?" prekvapene zo seba dostala Himara.
„To aby ste mi zobrali rolničky bola skúška ako dobre viete spolupracovať. Myslel som si, že to nedokážete, ale teraz ste to zachránili," povedal a usmieval sa na celé kolo.
„Počkať, ale rolničky boli len tri a my sme štyria," povedala Sakura zmätene.
„To je súčasť spolupráce. Obetovanie sa niekedy rozhodne medzi víťazstvom a prehrou alebo tým môžte zachrániť zvyšok tímu. Tak ako oni," povedal a ukázal na pomník. Boli na ňom napísané mená.
„Títo všetci zomreli počas misií."
„Sú tam aj obete misie Chinotani?" spýtala sa Himara dychtivo.
„Áno. Prečo sa pýtaš?"
„Lebo tam zrejme zomrela moja mama," odpovedala Himara. Spozornel som.
„Vravela si, že nevieš kto boli tvoji rodičia!" zvolal som.
„Toto je jediné čo o mame viem. Bolo to napísané v liste, ktorý pri mne nechala, keď ma dala do decáku," vysvetlila.
„Kedy ťa dala do deckého domova?" spýtal sa Kakashi-sensei a jeho tón znel zúfalo.
„Keď som mala dva roky," odpovedala Himara zamračene.
„Nebolo v tom liste napísané aspoň krstné meno?" spýtal sa Kakashi-sensei.
„Bolo tam A. Ryuko. Poznali ste ju?" spýtala sa Himara s nádejou v hlase.
„V Konohe bola len jedna Ryuko. Ankara Ryuko," povedal Kakashi-sensei a vyzeral akoby mal každú chvíľu dopadnúť. (len pre info Ryuko je krstné meno)
„Môžte ísť domov. Zajtra sa stretneme u Hokageho," vysypal zo seba a odišiel.
„To čo malo znamenať?" spýtala sa Sakura zmätene.
Himara pokrčila plecami a rozviazala ma.
Ahojte ľudia, prepáčte, že dlho nevyšla žiadna kapitola, ale mala som toho veľa. Takže teraz je tu taká dlhšia kapitola(1193 slov).
Ak je v tomto príbehu niečo, čo bolo v anime inak, tak sorry.
Ako myslíte, že sa to vyvinie ďalej?
Budem rada za vote a komentár.
Teším sa na vás nabudúce.
