53.

15 2 0
                                    

Niekto mi prešiel rukou po tvári. Vystrelila som z postele a moja päsť zamierila na jeho hlavu. Neviem presne, čo sa stalo, ale nezasiahla som ho. Bolo to, akoby som cez neho preletela. Neznámy ma schmatol za golier trička a to isté urobil Deidarovi, ktorý na neho chcel zozadu skočiť.

Chcela som ho udrieť, ale nepodarilo sa mi to.

„Opovážte sa kričať," prehovoril. Mal hlboký chladný hlas.

„Čo si zač?" spýtal sa Deidara lapajúc po dychu.

„Nepoznáš vlastného parťáka?" aj keď som mu nevidela do tváre, tak som vedela, že sa usmieva.

Aktivovala som svoj kekkei genkai a na mojej dlani sa rozhorel malý plamienok, ktorý osvietil izbu. Keď jeho svetlo dopadlo na cudzinca, tak som jasne uvidela oranžovú masku.

„T-Tobi?" vyjachtala som.

„Čo to robíš ty idiot?!" vyštekol na neho Deidara.

„To bolo poslednýkrát, čo si ma tak nazval," zavrčal Tobi.

Videla som, ako sa vo výreze v jeho maske mihol záblesk červenej.

„Sharingan...Ty si Uchiha?" spýtala som sa.

„Výborne Himara," otočil sa na mňa, „Moje skutočné meno je Uchiha Madara."

„Uchiha Madara? Tobi o čom točíš?" spýtal sa Deidara zaskočene.

„Hlupák! Myslíš, že by niekto tak cieľavedomý ako Pain prijal do Akatsuki prekážku ako Tobi? Vlastne, prečo rozprávam o Painovi, ako vodcovi, keď tým pravým vodcom som ja," uškrnul sa.

„Ty?! Robíš si srandu?!" chrčal Deidara.

„Vyzerám tak?" odvetil Tobi, teda Madara, pokojne.

Hlavou sa mi preháňali myšlienky a otázky, ale jedna mi svietila v hlave ako maják.

„Na čo potrebuješ bijuu?" spýtala som sa.

Madara na mňa dlho pozeral a potom sa otočil na Deidara.

„Asi to už nemá zmysel tajiť," vzdychol, „Bijuu potrebujem, aby som z nich pomocou sochy Gedo vytvoril desaťchvostého, a tak vytvoril dokonalý svet."

„O tom sme počuli, ale čo pod tým myslíš?" odvetil Deidara podráždene.

Práve ho škrtí Uchiha, ktorý je na úplne inej úrovni a on je naštvaný. Keď nás Madara nezabije, tak ho prefackám.

„Dokonalý svet...Nekonečné Tsukuyomi," povedal Uchiha takmer nepočuteľne.

Telom mi prešiel kŕč. Dokonca aj Deidara stuhol.

„Tsukuyomi...? Chceš chytiť ľudí do nekonečného genjutsu!?" vyjachtala som.

Madara sa uškrnul.

„Viem na čo myslíš. Lenže ja myslím celý svet. Ponorím celý svet do nekonečného genjutsu, kde môžu žiť svoj dokonalý život. Nebudú sa musieť strachovať o život, nebudú musieť smútiť za zosnulými. Budú mať všetko.

Tento svet je prekliaty a neférový. Ľudia zomierajú a boja sa. Tento svet ninjov je plný utrpenia a skazy. Prečo? Kvôli ľuďom. Áno. Ľudia sú na vine. Niektorí ľudia sa trápia, aj keď sú dobrí a iní sa radujú,aj keď si to nezaslúžia. Chcem vytvoriť svet, kde zlí ľudia majú svoju moc a dobrí svoje šťastie. Predstav si to Himara. Predstav si svet, kde by si žila šťastne s Hidanom po boku. Nikto z tvojich blízkych by nebol mŕtvy. Veľmi sa mi podobáš. Stratila si drahých ľudí, iní ťa zradili a niektorí ťa vidia ako monštrum. Keď mi pomôžeš, tak budeš žiť ideálny život. Aj ty Deidara. Mohol by si sa od rána do večera venovať svojmu umeniu. Alebo si nájsť nejakú brunetku, o ktorých v jednom kuse básniš. Mohol by si vynadať svojim rodičom za to, že ťa opustili. Toto všetko môžete mať po tom, čo mi pomôžete," otočil sa na Deidara, „Aj keď ty by si len stál v ceste. Vždy si si myslel, aký si silný, ale si len egoistický slaboch. Pozri sa na Paina, Itachiho alebo Himaru. Čo si oproti nim? Jediné, čo dokážeš je odpaľovať veci. Keby ti niekto túto schopnosť zobral, tak si nič."

V Deidarových modrých očiach sa mihla bolesť. Začal sa vo mne variť hnev.

„Vykladal si mu, aký dokonalý život môže mať a teraz ho potopíš," zastala som sa blondiaka. Madara na mňa uprel svoj sharingan.

„Dokonalý svet môžu mať aj slabí, ale zariadiť ho môžu len silní," odpovedal chladne a znova presunul zrak na Deidara, „Prečo si neskapal? Jediný dôvod prečo žiješ je zase Himara. Neznášam ťa. Jediný dôvod prečo ťa nezabijem je len ten, že vo vojne sa tvoje výbušniny zídu."

„Vojna?! Čo tým myslíš?" vyhŕkla som.

„Uvidíš. Teraz musím uviesť nových členov. O jednej ráno je stretnutie v tej kamennej kupole na južnom vrchu. Pain odišiel spolu s Konan do Skrytej Dažďovej, takže sa schôdzky nezúčastnia," pustil nás.

„Aby som nezabudol. Himara, odnauč sa vytvárať si putá so slabochmi," keď to dopovedal, tak zmizol v špirálovom prúde vzduchu.

Keď jeho chakra zmizla, tak som si vydýchla a začala si masírovať zadnú časť krku.

Nekonečné Tsukuyomi...musím o tom informovať Konohu. Ale ak sa Madara dozvie, že to vedia, tak automaticky zabije buď mňa alebo Deidara. Budem musieť niekedy poslať Deidara do Konohy, aby ho začali trochu akceptovať. Budem to však musieť urobiť nenápadne. Mohla by som sa v najbližšej dobe stretnúť s tou Ankarou. Po schôdzke informujem Tsunade-sama.

Pohľad mi pristál na Deidarovi. Vyzeral akoby pred ním niekto zomrel.

„Dei, s-„

„Má pravdu. Som slabý," zavrčal.

„To nie je pravda," odvetila som a položila mu ruku na rameno. Všimla som si, že sa mu neprirodzene lesknú oči.

„Má pravdu. Čo som oproti tebe? Som naozaj len hlupák, ktorý jediné dokáže je vybuchovať veci," vzlykal.

Bolo mi ho ľúto, ale potom sa medzi moje emócie zamiešal hnev. Vyletela mi ruka a tá pristála na Deidarovom líci. Blondiak na mňa zaskočene pozrel.

„Si silnejší než si myslíš! No a čo, že mám kekkei genkai a sharingan! Ty si odvážny a nezrútiš sa kvôli každej druhej veci! Vždy vstaneš a pokračuješ. Nevieš taijutsu? Dobre, naučím ťa ho. Ale schopnosti ťa nerobia tým kým si. Tým kým si ťa robí tvoje odhodlanie a to ako sa správaš k ostatným. Keď sa k tebe otočí celý svet chrbtom, netráp sa. Ja tu pre teba budem. Zrúti sa nad tebou strop? Ja ti pomôžem. A keď to na nás spadne, tak zomrieme spolu. Je to Uchiha, Ankara, Uzumaki? Nikto nemá právo ťa potopiť, keď robíš všetko, čo je v tvojich silách. No a čo, že neurobíš dieru do sveta. Ty si žil správne. Keď ťa život bude trápiť, ty sa mu postav a streľ mu facku. Život je ťažký, a keď príde prekážka, tak sa nezastav, ale hľadaj spôsob ako ju prekonať. Neverím, že by teba zhodili slová človeka, ktorý je úplne šialený. Nestojí ti za to."

Deidara ma zovrel v objatí. Tiež som ho objala.

„Ďakujem. Ďakujem ti za všetko," šepkal.

„Nemáš za čo braček."

„Takže ma naučíš taijutsu?" usmial sa.

Zasmiala som sa.

„Samozrejme."

„Keď už sme pri tom, tak ma nauč aj bojovať so zbraňou a pomôž mi zdokonaliť ninjutsu," pokračoval.

„Ach jaj, čo už s tebou," pozrela som na budík, ktorý mal Deidara na nočnom stolíku. Štyri po poludní.

„Môžeme začať hneď teraz."

Hidden feelingsWhere stories live. Discover now