„Itachi, idem sa prejsť."
Uchiha prikývol a ďalej diskutoval s Deidarom. Zamierila som priamo k Shodovi, ktorý sa opieral o kamenné zábradlie a v ruke otáčal pohár vína.
„Á, Himara-sama. Pridajte sa ku mne," pokynul vedľa seba.
Vzala som si od čašníka nealkoholické šampanské a zaujala miesto vedľa neho.
„Čo vás ku mne privádza, Tichá smrť?"
„Zjavne si o mne počul, aj keď žiješ v dedine dištancovanej od sveta."
„Nie ste jediní, ktorí sem cestujú len kvôli festivalu alebo oddychu a vôbec, kto by nepoznal Himaru, Rýchleho bojovníka, Tichú smrť, Dediča Sharinganu,...."
„Dobre, pochopila som."
Usmial sa.
„Prečo toľká skromnosť?"
„Nemám rada lichotky."
„To ste unikát."
„Nevykaj mi."
„Dobre."
„Smiem sa spýtať, prečo si na mňa pozeral?"
„Si pekné dievča, ale to nie je ten pravý dôvod."
„Tak potom prečo?"
„Moje techniky sú ohnivé a zemné, ale po otcovi mám aj techniku, ktorá mi umožňuje čítať v ľuďoch. Napríklad pomocou mimiky ľudí viem zistiť, čo si myslia alebo či hovoria pravdu. Možno si myslíš, že to nie je nič moc, ale viem aj ľudí prinútiť robiť to, čo chcem."
„Pripomína mi to techniku klanu Yamanaka."
„Mark je klan, ktorý sa špecializuje na špionáž, boj so zbraňami, Doton a manipuláciu. Obvykle nás najímajú, aby sme chodili na jednania a ako špiónov. Sme v podstate vedľajšia rodina klanu Yamanaka. Náš zakladateľ bol Yamanaka, ktorý trochu pozmenil svoje techniky."
„Zaujímavé."
„A podľa tvojej mimiky vidím, že máš rada svojich kolegov, ale niečo pred nimi skrývaš."
„Prečo sa ti hovorí neúplný nukenin?"
Trpko sa usmial.
„Pochádzam so Skrytej Vodopádovej. Pred deviatimi rokmi som dostal misiu zneškodniť Uchihu Raia....."
„Moment! Uchihu? Koľko máš prosím ťa rokov?"
„Dvadsaťdva."
„Ale klan Uchiha bol vyvraždený pred desiatimi rokmi. Ako si mohol zneškodniť Uchihu?"
„Jeden Uchiha sa nezdržiaval v dedine. Keď som mal trinásť stal som sa jouninom. Bojoval som s tým Uchihom a zranil ho, ale prežil a takmer zabil mňa aj môj tím. U nás ak ninja nesplnil misiu, tak sa stal nukeninom."
„Je to neférové."
„Máš pravdu, ale nič s tým nenarobíme."
Chvíľu sme boli ticho. V hlave som mala vír myšlienok. Taká nespravodlivosť. Nukenin len kvôli skazenej misií....blbosť.
„Teraz ty mi odpovedz."
A čo teraz? Nemôžem mu povedať, že som v Akatsuki len ako špión. Snažila som sa vymyslieť nejakú dobrú lož, ale Shoda je ako žijúca pečať pravdy.
„Odmietam odpovedať."
„Budeš musieť."
Jeho žiarivo žlté oči do mňa vypaľovali dieru. Trochu som cúvla.
„Opováž sa odísť."
Nasucho som preglgla a očami behala po parkete. To je prvýkrát, čo som nervózna kvôli človeku.
Niekto mi poklepal po ramene. Nevedela som, kto to bol, ale v duchu som mu ďakovala. Prišiel práve načas.
Cítila som jeho dych na mojom uchu. Naskočila mi husia koža.
„Smiem prosiť, kráska?"
