Himara:
„Kde si bola? Prečo si celá mokrá?" vyštekol Deidara.
A do Jashina!
„Bola som sa kúpať," trepla som prvú vec, ktorá mi zišla na um. Bola som stále omámená z tých bozkov a dotykov.
„Oblečená?"
„Predstav si."
„Klamárka."
„Slaboch."
„Kto je u teba slabý?!"
„Nedokážeš spacifikovať jedno decko."
„Ste rovnako starí!"
„Som staršia."
„O pár mesiacov."
„Sklapni blondína."
„Ty sklapni emo!"
„Blondína."
„Emo!"
Ozvali sa kroky a spoza rohu sa zjavila Konan.
„Čo tu vykrikujete?!" syčala ako rozzúrená kobra.
„Nič, Diétka," odsekla som.
Aj cez tú strašnú pleťovú masku bolo vidieť, že sa červená.
„Náhodou som vďaka tej diéte schudla!"
„Ale v noci vyžieraš chipsy," uškrnul sa Deidara.
„Prečo si s ňou! Nehádali ste sa náhodou pred pár sekundami?!"
„My sa hádame stále," prehodil mi ruku cez rameno, „Okrem toho onee-san či nie, ja si stojím za svojou pravdou."
Konan niečo nespokojne sykla a zmizla vo dverách, na ktorých bol zavesený veľký papierový kvet.
„Uráža sa ako decko."
„Hovoríš ty, blondínka."
Zasmial sa a rozpustil si vlasy.
„Prepáč, že som bol na teba hnusný. Choval som sa ako pako, lebo Sasori no danna...."
Hlas sa mu zlomil.
Položila som mu ruku na rameno. Mierne sa usmial a chytil ma za ruku.
„Poď."
Ťahal ma cez chodbu až ku jeho izbe.
Keď otvoril dvere, tak mi do nosa udrel zápach ílu, nevypratého oblečenia, ktoré sa povaľovalo všade na podlahe a silnej kolínskej. Nikdy si tu neupratoval. Vždy som to musela urobiť ja, ale do desiatich minút bol rovnaký neporiadok ako pred tým.
Blondiak sa sklonil a vytiahol niečo spod postele.
„Dobré nie?" spýtal sa nadšene.
Bola to biela fľaška s čiernym nápisom saké.
„Na čo to tu máš?"
Zlovestne sa usmial a zubami ju otvoril. Korkovú zátku vypľul, ale odrazila sa od steny a trafila ho do oka. Z úst mu vyšla spŕška nadávok.
„Nemal si machrovať."
„Buď ticho!" odsekol.
Potiahla som ho za vlasy. Bol to vlastne signál, že sa nemáme chuť hádať.
„Na Sasoriho. Nech mu je zem ľahká a nech ho zožerú červy za to, že nás tu nechal," preniesol afektovane, napodobňujúc Painov prízvuk a odpil si.
„Hádam sa nechceš ožrať."
„Musím to nejak spláchnuť," podal mi fľašku.
„Nie som plnoletá."
„No a? Pripíjame si na Sasoriho smrť."
„Nemyslím si, že je to niečo, na čo by sa malo pripíjať."
„No táák," povedal sladkým hláskom a urobil psie oči. Nepresvedčilo ma to, ale potrebovala som niečo tvrdé.
Po prvýkrat idem skúsiť alkohol. Odpila som si. Tekutina ma pálila v hrdle. Celkovo chutila hnusne. Podala som fľašku späť Deidarovi.
„Ja už nebudem."
Blondiak len pokrčil plecami a odpil si. Sadla som si na zem medzi dosť neslušné časopisy a oprela sa o posteľ.
Deidara si sadol vedľa mňa a prehodil mi ruku cez rameno.
„Keď sa stretneme, zabijem ho," zavrčal.
„Dúfam, že to tak skoro nebude," hlas sa mi zlomil. Bála som sa. Ak zaútočili na neho aj cez sľub, budem ho musieť ochrániť sama. Blondiak asi uhádol, čo sa mi odohráva v hlave a pritisol si ma bližšie k sebe. Cítila som teplo jeho tela. On sa trochu striasol, lebo som mala stále na sebe mokré oblečenie.
„Neboj sa Himi. Sľubujem, že ma nezabijú."
Objala som ho okolo pása.
„Nechcem ťa stratiť."
„Hatake Himara sa o niekoho bojí."
Uštipla som ho do ruky.
„AU, dobre prepáč!"
Chcel si znova odpiť, ale vzala som mu fľašku a položila ju na kopu videohier.
„Nechceš dnes prespať tu?" spýtal sa.
„Tak fajn."
Postavil sa a zo skrine vybral modré tričko a čierne kraťasy.
„To je jediné čisté oblečenie, ktoré mám," hodil mi ho a otočil sa, aby som sa mohla prezliecť.
„Ďakujem."
Vyzliekla som si mokré veci a obliekla si Deidarove, ktoré voňali ako čerešne.
„Už môžeš."
Otočil sa späť a kriticky si ma prezeral.
„Vyzeráš roztomilo, ale tie nohavice sú ti moc veľké."
„Nevadí. Hlavne, že je to suché."
Prikývol a hodil sa na posteľ.
„Na čo čakáš? Na Jashinovo zjavenie?"
Pomaly som si ľahla ku nemu.
Pritiahol si ma k sebe a oprel si hlavu o moju. Čisto bratsko-sestersky. Už sme takto párkrát spali. Keď nás Pain takto prvýkrát videl, tak dostal záchvat, ale potom sme mu to normálne vysvetlili a už s tým nemá problém.
„Pekne voniaš."
„Ako jazero?"
„Nie. Skôr je to niečo ako mužská vôňa."
Do čerta! Hidan vždy chodí prestriekaný tým parfémom.
„Možno je to od teba."
„Ja takúto vônu nepoužívam," zívol.
„Radšej už spi."
Znovu si zívol, a potom som počula ako pravidelne oddychuje. Prehodila som si ruku cez jeho hrudník a nechala sa ponoriť do hlbokého spánku.
.
Zobudila som sa na to, že som spadla na zem. Deidara ma znova vytlačil. Pozrela som na hodiny, ktoré boli na jeho nočnom stolíku. Bolo pol piatej ráno. Chcela som sa ešte vyspať, ale Deidara bol komplet rozťahaný po celej posteli. Takže mi nezostávalo nič iné než sa ísť dospať do vlastnej izby.
Potichu som otvorila dvere a pomaly ich zavrela. Chodba bola tichá, len sem tam bolo počuť chrápanie, niektorého z členov. Zamierila som ku svojej izbe, ale v polke chodby ma niekto objal zo zadu. Srdce mi vynechalo úder.
„Čo, tak neskoro kráska?"
Vydýchla som si a natočila sa, aby som Jashinistovi videla do tváre.
„Bola som u Deidara, a čo tu robíš ty? Si strašný spachtoš, tak som prekvapená, že ťa tu vidím v túto hodinu."
„Bol som si odskočiť," odpovedal a začal ma bozkávať.
„Hidan, prestaň. Mohol by nás niekto načapať."
„Máš pravdu," uznal a chytil ma za pás.
„Čo to robíš?!"
Odignoroval moju otázku. Zdvihol ma a zaniesol ma do jeho izby. Vedela som kam to bude smerovať. Hodil ma na posteľ.
„Hidan, nie...prosím..."
Priložil mi prst na pery. Na perách mal pobavený úsmev.
„To už si odo mňa chytila dirty mind?"
Mlčala som.
„Nechcem ťa pripraviť o panenstvo. Na to máš ešte čas. Priniesol som ťa sem, lebo ťa chcem objímať a nikdy nepustiť. Nikdy sa nemôžem dostatočne nabažiť pohľadu na tvoju krásnu tvár, hebké vlasy a tie oči...tie krásne čierne oči. Temné ako noc s iskričkami ako hviezdy. Je to tma, v ktorej sa strácam, ale nechcem sa vrátiť. Každý deň chcem ochutnať tvoje pery. Sladšie než jahody a jemnejšie než páperie. Chcem sa dotýkať tvojej pokožky. Chcem ťa držať za ruku. Chcem sa s tebou smiať aj plakať. Chcem stáť po tvojom boku. Nechcem tvoje telo, chcem tvoje srdce a lásku. Milujem ťa
Hoshi."
Moje srdce bilo ako divé. Teraz som si konečne bola istá, že sa so mnou len nehrá.
„Ako dlho si si to nacvičoval?"
Zasmial sa.
„Nenacvičoval. Všetko to išlo odtiaľ," vzal moju ruku a položil ju na hrudník, kde mu bilo srdce.
Pozrela som mu do očí a on sa pozrel do mojich.
„Smiem?" prerušil chvíľu ticha.
Jazyk som mala ako z kameňa, ale zmohla som sa na prikývnutie.
Zhlboka sa nadýchol a priložil svoje pery na moje. Chýbal mi tento pocit. Na nič nemyslieť. Len ja a on.
Bozky sme postupne prehĺbili a nechali sa unášať týmto momentom.
Ľahla som si a on sa skláňal nado mnou. Chvíľu sme sa snažili chytiť dych, a potom sa Hidan znovu približoval, avšak nie ku mojim perám, ale ku môjmu krku. Tesne nad ním sa zastavil.
„Môžem?"
Nečakal na odpoveď a hneď sa perami nasal na moju pokožku. Nesal, ale hrýzol. Z hrdla sa mi vydral ston. Jashinista vydával zvuky uspokojenia. Schmatla som ho za vlasy a postrapatila ich. Pošteklili ma na krku.
„Hidan...stačí..."
„Uhm," odtiahol sa.
„Zostane mi značka ty Jashinistický perverzák."
„Odpusť, ale v mojom klane bolo zvykom dať žene, ktorú vážne milujeme, značku."
„Ty máš klan?"
„No nebol to práve môj klan. Nemal som rodičov a vyrastal som v klane Kamu v Skrytej Trávnatej, ktorý bol známy tým, že sa živil prevažne zlodejinou a zabíjaním. Avšak bol dosť malý a väčšiu časť pochytali ninjovia. Ja som tesne pred tým odišiel do sveta a dal sa k ceste Jashinovej."
Nikdy mi nehovoril jeho životný príbeh.
„Nemyslím si, že ti to je ľúto," prešla som mu prstom po hrudníku.
Usmial sa.
„Máš ma prečítaného."
Usmiala som sa aj ja.
„Mohli by sme ísť spať. Dnes budeš spať tu," rozvalil sa na posteli a pritiahol si ma k sebe. Ležala som k nemu chrbtom, ruku mal prehodenú cez môj bok a hlavu zaborenú do mojich vlasov.
„Dobrú noc."
„Dobrú."
P. S. Hoshi-hviezda
