16.

22 3 0
                                    

Himara:
„Zničiť Konohu? Prečo?"

Kabuto sa zasmial, ale nič nepovedal.
Z arény sa ozval krik.
Sasuke, ktorý medzitým prišiel, zranil Gaara, ktorý sa zabarikádoval v piesku.

„Je čas," šepkal, „Prepáč, ale musím ťa uspať, ale dám ti aspoň pusu pred spaním."
Jedna časť mňa sa potešila, ale druhá znejistela. Nakoniec vyhrala neistota.
Položila som mu prst na pery.

„Možno neskôr."
Kabuto si sklamane vzdychol a pobozkal ma na krk.
Pustil ma, zložil pečať a okolo neho začali lietať biele pierka.

„Budem ťa čakať."

Uvedomuje si, že spolu nechodíme?

Rýchlo som zložila pečať uvoľnenia, aby som nepodľahla genjutsu.
Keď som sa pozrela okolo všetci boli uspatí.
Gaara so Sasukem niekam odišli a Naruto so Shikamarom išli za nimi.
Oproti mne sa postavil nejaký ninja a zaútočil.
Udrela som ho do krku. Lapal po dychu a spadol na zem.
Kakashi chránil Sakuru proti ďalším ninjom.

Ozvalo sa lámanie kameňa.
Vyskočila som na strechu, aby som sa pozrela odkiaľ ten zvuk prišiel.
Steny opevnenia boli zničené. Zničili ich obrovské hady.
Telom mi prebehla triaška.
Obzrela som sa ku miestu, kde sedeli Hokage a Kazekage. Teraz tam bol tmavo fialový závoj.

Čo sa tam deje? Tmavo fialový závoj je na to, aby sa nikto nedostal von ani dnu. Žeby tam bojovali?

Z opevnenia sa ozýval krik.
Uhryzla som sa do pery.

Hokage alebo naše opevnenie? Ku Hokagemu sa nedostanem. Takže.....

Zovrela som ruky do pästí.
Triasla som sa, akoby som mala zimnicu.

Pohni sa! Pohni sa!

Urobila som krok a skočila zo strechy. Bežala som ku opevneniu, ako najrýchlejšie som vedela.
Keď už som bola pri ňom sústredila som chakru do nôh a vyskočila.
Lenže mi chýbalo päť metrov a zmierila som na stenu.

Keby som bola trochu ľahšia.
Moment!
Keby som menila svoju hmotnosť na chakru, mala by som viac chakry pre sharingan a kekkei genkai a moje pohyby by boli ešte rýchlejšie.

Odrazila som sa od steny na neďalekú strechu.
Hneď, ako som dopadla začala som meniť svoju váhu na chakru. Cítila som sa ľahšia a hladina chakry mi o dosť stúpla.
Znovu som vyskočila.
Do tohto skoku som dala trochu viac chakry, ako pri tom prvom.
Letela som priamo na vrchol opevnenia. Mäkko som pristála vedľa jounina s obväzom.
Tie hady boli obrovské.

„Čo tu robíš?!"

„Prišla som pomôcť."

„Zbláznila si sa?! Je to tu nebezpečné!"

Had zaregistroval jeho krik a zaútočil.

A do pekla!

Aktivovala som kekkei genkai a siahla po random elemente.
Na ruke sa mi zjavila námraza.

Perfektné.

Keď som švihla rukou, z múru vytryskla ľadová stena a znehybnila hada.
Had sa takmer nevedel hýbať, čo som využila a z ľadu som vytvorila čepeľ, ktorou som mu odsekla hlavu.
Had zmizol v kúdoli dymu.

„Beriem späť. Ostávaš tu," povedal jounin, keď som pristála vedľa neho.

O 3 hodiny neskôr

Kotetsu:
„To bol posledný!" oznámila Himara, keď odsekla hlavu ďalšiemu hadovi.

„Konečne," vydýchol som si.

Hidden feelingsWhere stories live. Discover now