„Čo tým myslíš?" spýtala som sa zmätene.
Itachiho pohľad sa do mňa zabodával ako nože.
„O tomto som sa chcel s tebou porozprávať už dlho, ale ten psychopat sa na teba lepí ako lepidlo."
„Ale o čom?"
„Si špeh. Odovzdávaš informácie o nás Konohe," povedal pokojne a podišiel ku mne bližšie. Jeho oči sa nebezpečne leskli.
„Ja...."
Nie som bojazlivý typ, ale keď Itachi začne byť seriózny, tak by som najradšej zaliezla pod posteľ.
„Nekoktaj a odpovedz mi."
Do pekla! Neviem klamať. Hlavou mi prešli všetky plány úniku. Som rýchlejšia a silnejšia, mohla by som ho nejak omráčiť a utiecť, ale potom utiecť Painovi.....
A čo bude s Dei-deiom?
Dlho som vydýchla, zapla svoj kekkei genkai, pre každý prípad, a pozrela mu niekde nad obočie. Nechcela som, aby ma chytil do genjutsu.
„Som špeh," povedala som rozhodne.
Chrbtom mi prešla smrtka.
Itachiho sa na mňa chvíľu pozeral a nakoniec sa zasmial a zvalil sa do červeného čalúneného kresla vedľa jeho postele.
„Vieš, že nemám rád, keď žena stojí, keď sedím," pokynul, aby som prišla bližšie ku nemu.
Opatrne som ku nemu podišla a keď som bola dostatočne blízko, tak ma chytil za ruku a posadil ma na jeho kolená.
„Hej, čo to.....?!"
„Pssst, nechcem, aby sem niekto napochodoval."
„Prečo si...?"
„Zapni si sharingan a pozri do mojich očí," povedal rýchlo.
Bála som sa, čo má v pláne. Môže ma chytiť do genjutsu a priviesť ku Painovi alebo ma rovno zabije.
„Neboj sa," šepkal.
Riskla som to a pozrela mu do očí.
Svet okolo nás sa zahmlel. Zrazu ma oslepila skupina vrán. Inštinktívne som zavrela oči. Keď som ich otvorila, tak som levitovala vo vzduchu asi šesť metrov nad oranžovou zemou. Vzduch bol nehybný a nikde nebolo počuť jediný zvuk.
Kde to som?
Z krvovo červenej oblohy začali padať čierne pierka, ktoré sa postupne sformovali do postavy.
„Prečo som musela mať zapnutý sharingan. Môžeš ma chytiť do genjutsu aj bez neho. A vôbec, prečo som tu?"
Na Uchihovej tvári sa objavil úsmev.
„Chcel som sa s tebou porozprávať v súkromí. A čo sa týka toho sharinganu ak by som ťa napadol, tak sa vieš z tohto dostať."
„A preto bolo potrebné, aby som ti sedela na kolenách?"
„Potreboval som tvoju chakru a taktiež ma menej bolí hlava, keď použijem genjutsu na niekoho, kto je blízko," vysvetlil.
„Si divný."
„Čo je na tom divné?"
„Viem, že si chcel len, aby som ti sedela na kolenách."
„Mooožnooooo...."
„Ja som vedela, že si perverzák!"
„Ja?! To ty si čítala flirtovanie taktiky!" vyšťekol.
„Ty tiež!" odsekla som.
„Odbočili sme od témy."
„Náhodou...úchylák Itachi je dosť dobrá téma," uškrnula som sa.
Vystrúhal ten klasický bruh výraz, ale nič nepovedal.
„Tak fajn. Som špeh a čo? Bonzneš ma?"
„Až taký zlý nie som," odpovedal.
„Len si zabil celý klan," neodpustila som si.
„O tom sa nehovorí. Ako som povedal, nebonznem ťa, lebo som taktiež na strane Konohy."
Spadla mi sánka.
„Čo?!"
„Si hluchá? Povedal som, že som na strane Konohy," zopakoval.
„Baka! Ako dlho?"
„Od kedy som odišiel. Len veľmi málo ľudí o tom vie, a keďže som ťa odhalil, tak mi prišlo vhodné, aby si vedela pravdu."
Nemohla som sa na slovo. Jediné, čo z mojich úst vyšlo bol divný piskľavý pazvuk.
„OK už chceš ísť späť. Kai!" zvolal a zjavili sme sa v jeho izbe.
Vyskočila som na rovné nohy a vybehla z izby.
Potrebujem Deidarov chlast.
