Himara:
„Vedel som, že ťa tu nájdem," ozval sa hlas.
Otočila som sa a uvidela ako za mnou stojí Iruka-sensei. Nezmohla som sa na slovo. Mal stále ten rovnaký srdečný úsmev a úprimné oči.
„Môžem si k tebe prisadnúť?" spýtal sa.
Prikývla som.
Iruka-sensei sa usmial a sadol si po mojej ľavici.
„Rád ťa znovu vidím," povedal a jeho úsmev sa ešte viac rozšíril.
„Aj ja vás," odvetila som, ale neusmiala som sa.
„Ako si vyrástla. Už je z teba krásna žena. Pamätám si ešte aká si bola malá, strapatá a ustavične zhrbená dievčinka, ktorá sa rada bije," povedal stále s úsmevom. Spomínala som na tú dobu. Vtedy som naozaj bola riadna bitkárka.
„Ale viac si sa usmievala. Chýba mi ten úsmev."
„Ten úsmev už zhasol," povedala som potichu.
„Žiaden úsmev nezhasne úplne. A už vôbec nie tvoj. Si veselá duša, aj keď to neukazuješ. Stále máš v očiach tú iskričku. Je slabá, ale stále tam je."
„To je len odraz slnka," namietla som.
Iruka-sensei pokrútil hlavou, ale stále sa usmieval.
„Ako žijete, Iruka-sensei?"
„Dobre. Ale už nie som tvoj učiteľ, takže ma volaj len Iruka."
„Na to by som si nezvykla," odpovedala som.
„Urobilo by mi to radosť. Naruta to neviem odnaučiť. Mimochodom, už si sa stretla s Kakashim?" spýtal sa.
„Áno," odpovedala som jednoducho.
„A?"
„Žiadne dramatické zvítanie."
Iruka sa zasmial.
„Prečo som to čakal? Myslím, že sa Kakashi cíti ešte horšie," usmieval sa.
„Prečo?" zamračila som sa.
„Za ten čas, čo si tu nebola, tak stále rozprával o tom ako ťa vyobjíma, keď sa stretnete."
„Ou."
„Zrejme si ho trochu sklamala."
„Nemala som to v úmysle."
Iruka ma objal okolo ramien.
„Má ťa veľmi rád. Viac než čokoľvek," povedal ticho. Niečo sa vo mne po jeho slovách pohlo.
„Môžem sa vás niečo spýtať?"
„Samozrejme."
„Tsunade-sama mi povedala, že Kakashi nevie ako milovať, a že sa aj k mojej mame správal chladne. Môžete mi to vysvetliť?" spýtala som sa opatrne.
Irukov úsmev trochu pobledol.
„No...Kakashi mal ťažkú minulosť. Jeho otec sa zabil priamo pred ním a stratil svojich priateľov. Potom sa kompletne izoloval od ľudí. Nechcel už s nikým naviazať puto, lebo sa bál že ho zase niekto opustí alebo zomrie. Bol však po uši zamilovaný do tvojej mamy, ale veľmi sa bál. Poviem to na rovinu, nevedel sa rozprávať s dievčatami. Bola to zábava sledovať ho, keď chcel mať len profesionálnu konverzáciu. Potom sa už osmelil a povedal jej čo cíti. Bol však zvyknutý byť stále sám alebo byť odmeraný, preto sa tak správal aj ku nej. Dosť ju to ničilo, ale Kakashi si neskôr uvedomil, že sa takto nemôže chovať, tak sa zmenil. Bol viac srdečný, ale priveľmi si ju začal chrániť. Všade ju sledoval ako tieň. Pomaly nemala mimo neho žiaden život, ale jeho sensei mu prehovoril do duše, takže sa trochu ukľudnil. Miloval ju. Dokonca viac než svoj život. Keď zomrela tak sa zase do seba uzavrel a zase zabudol na jemnosť."
