Deidara:
„Ty si bol člen Akatsuki?"
„Aké to tam bolo?"
„Prečo si sa rozhodol, pridať sa ku nám?"
„Čo skrývaš za tou ofinou?"
„Si zadaný?"
„Ako fungujú tvoje ruky?"
„Počkať! Po jednom prosím vás!" trochu som cúvol, aby som sa dostal z dosahu niekoľkých dievčat, ktoré si ma obzerali ako atrakciu. Kakashi sa nad tým len usmieval. Venoval som mu kyslý pohľad a znova sa otočil ku skupinke.
„Takže od začiatku. Volám sa Deidara, pochádzam zo Zeme Zeme, bývalý terorista, a tak ďalej," predstavil som sa a poškrabal sa na zátylku. Keď som išiel sem, tak som bol dosť nervózny, ale zatiaľ nikto z nich sa netváril, že by ma najradšej zabil. Prvý ku mne prišiel chalan s bielou pokožkou, rovnými čiernymi vlasmi a kroptopom.
„Volám sa Sai. Rád ťa spoznávam," podal mi ruku a usmial sa. Začal mi palcom prechádzať po ruke.
„Čo to robíš?!" spýtal som sa zaskočene.
Sakura ho chytila za golier a odstrčila ho.
„Ospravedlňujem sa ti za neho. On nevie, ako sa má správať. Mimochodom, ja som Haruno Sakura. Som v jednom tíme s Narutom, Himarou, Sasukem a Kakashim. Vitaj u nás," usmiala sa milo.
„Aj ja ťa rád spoznávam. Eh...Kde je vlastne Shoda?" spýtal som sa jej.
„Ešte je s Tsunade-sama," odpovedala a odstúpila, aby sa mi mohol predstaviť niekto ďalší. Stihol som postrehnúť, že pri zmienke o Shodovi trochu zružovela.
Pristúpili ku mne traja ľudia. Chalan s copom a unudeným výrazom, tlustý chalan so špirálovým vzorom na lícach a blondína, ktorá mala podobný účes ako ja.
„Pekné vlasy," povedali sme naraz a rozosmiali sa.
„Som Yamanaka Ino. Vitaj u nás," predstavila sa, keď sa prestala smiať.
„To je otrava. Ja som Nara Shikamaru," zívol chalan s copom.
„Ja som Akimichi Chouji. Rád ťa spoznávam," podal mi ruku bucľatý chalan. Prijal som ju a jemne ju stisol.
„Dúfam, že sa u nás budeš cítiť dobre," pokračoval s úsmevom.
Bol som zaskočený jeho srdečnosťou, ale potom som sa tiež na neho usmial. Potom prišli štyria ďalší ľudia. Medzi nimi bolo aj to dievča, s ktorým sa stretla Himara po Hidanovej smrti. Už som zabudol, ako sa volá.
„Ahoj, hm..."
„Nehovor, že si zabudol moje meno."
„Ehhm...."
„Jashagoro Nozomi."
„Budem si to pamätať."
Rozhodným krokom ku mne prišiel chalan oblečený v čiernej mikine a so vzorom tesákov na lícach. Začal si ma obzerať a potom sa zamračil.
„Inuzuka Kiba. Nepáčiš sa mi, smrdíš ako íl," pes, ktorý stál vedľa neho zaskučal.
„Vieš, íl je potrebný na vykonávanie mojich techník," vysvetlil som mu.
Kiba prikývol a odišiel.
Ďalší ku mne prišiel chalan oblečený v sivo-zelenej bunde a oči mu zakrývali okuliare.
„Ja som Aburame Shino. Čo si myslíš o hmyze?" spýtal sa.
„Eehm...Mám rád motýle a vážky."
