Zobudila som sa na buchot. Neochotne som otvorila oči a posadila sa. Bola som celá dolámaná. Čo iné som mala čakať po spánku strávenom na dlážke?
Postavila som sa a vyšla na chodbu. Všetci mali namierené do konzultačky. Okolo mňa prešiel Itachi.
„Hej, čo sa deje?"
Otočil sa za mnou.
„Poď. Musíme prebrať niečo dôležité."
„Uuh, dobre?"
Schmatla som akatsuki plášť a išla za Uchihom. Vošli sme do konzultačky a zaujali sme svoje obvyklé miesta. Všetci pôsobili nejak skleslo.
Alebo sa mi to len zdá?
Z tej atmosféry sa mi stiahol žalúdok. Dvere sa rozleteli a v nich stál Deidara, ktorý mal obe ruky prišité Kakuzovými vláknami.
Čo sa mu stalo? Stalo sa mu to pri boji s Gaarom?
Blondiak sa hodil na stoličku. Oči mal červené, pod očami kruhy a pery popraskané od kúsania.
Vyzerá ako na drogách.
Pain zaujal svoje miesto za vrchstolom a podoprel si hlavu rukami. Prsty mal prepletené, čo znamenalo, že ide o niečo veľmi dôležité.
Všimla som si, že sa medzi nami nebol Sasori. Možno bol na ošetrovni.
„Stretli sme sa tu pre to, lebo vám chcem prestaviť nového člena," pokynul ku otvoreným dverám, v ktorých stál muž oblečený v akatsuki plášti. Mal čierne strapaté vlasy a tvár mu zakrývala oranžová maska so špirálovým tvarom. Pôsobil autoritatívne. Určite bude silný a bude sa ku nám....
„Ahoooj, všetci," zvýskol piskľavým hlasom.
Beriem to späť.
Otočila som sa na vodcu, ktorého tvár vyzerala, že mužovým prístupom nie je vôbec prekvapený.
„Prečo si priviedol nového člena?" spýtala som sa ho.
„Himara-senpai, ty nie si rada, že vidíš Tobiho?" spýtal sa muž-Tobi.
Prečo o sebe hovorí v tretej osobe?
„Lebo sme jedného člena stratili."
Oblial ma studený pot.
„Tým chceš povedať....?"
„Áno. Sasori je mŕtvy. Zabila ho babka Chyo a Sakura," jeho rinnegan sa presunul na Deidara, „Toto je práca toho smrada s Kyuubim."
V mojej hlave nastal výbuch.
Sľúbili mi, že Deidarovi neublížia. Sasori je mŕtvy...Sakura...prečo?
Oči ma začali rezať a srdce mi bolestivo udieralo do hrudnej kosti. Smútok a hnev mi spaľovali vnútro. Lapala som po dychu a po brade mi stiekol pramienok krvi od toho ako som si zahryzla do pery.
Už som to nemohla vydržať, vstala som od stola a za sprievodu zvedavých pohľadov som vyšla z konzultačky. Moje kroky pomaly zrýchľovali až som bežala. Dobehla som až na mólo. Vychádzal mesiac. Dnes bude spln. Sasoriho oči ho už nikdy neuvidia.
Zlyhala som. Zradili ma. Sasori je mŕtvy. Zabila som nespočetné množstvo ľudí. Konoha je mi už cudzia. Som vrah a zradca. Taký ako ja by nemali existovať.
Došla som až na samotný okraj móla až špičky mojich topánok cezeň vytŕčali.
Konečne bude koniec.
A nechala som svoje telo padnúť do studenej vody. Telom mi prešla bolesť, ktorá bola, akoby sa mi do tela zabodávalo tisíce ihiel. Pomaly som klesala stále nižšie a nižšie. Hladina sa stále oddaľovala a svetla ubúdalo.
O chvíľu sa stretneme Sasuke.
V tej chvíli sa mi niečo ovinulo okolo pása.
Hidan:
„Čo pozeráte? Bežte niekto za ňou!" prikázal Pain.
Telo mi reagovalo samo. Vyskočil som zo stoličky a rozbehol sa ku dverám. Inštinkt mi našepkával, že bude na móle. Je to jej obľúbené miesto. Paravanové dvere boli otvorené. Mal som zlé tušenie. Tá ženská je schopná ísť cez vlastnú mŕtvolu.
Počkať! Do ******. Himara, neurob žiadnu hlúposť!
Zrýchlil som ešte viac. Poháňalo ma odhodlanie ju chrániť. Nebol to len plamienok. Bolo to ako požiar, ktorý sa rýchlo rozširuje. Dobehol som až ku jazeru.
Naozaj tam bola. Strieborné vlasy jej žiarili v svite mesiaca a akatsuki plášť jej vial okolo tela. Bola nádherná.
Ako v spomalenej scéne som videl, ako sa predkláňa a padá do vody.
„Do Jashina!"
Skopol som topánky z nôh a skočil do vody za ňou. Ignoroval som chlad. Všetko mi bolo jedno. Chcel som ju zachrániť. Pomaly sa ponárala do tmy. Oči mala zatvorené a na perách jej hral úsmev úľavy. Zabral som ešte viac. Nemohol som dopustiť, aby zomrela. Ona je moja šťastná hviezda.
Schmatol som ju okolo pása a plával smerom ku hladine. Cítil som, ako sa hýbe, ale chytil som ju ešte pevnejšie, aby sa mi nevyšmykla. Neviem opísať ten pocit úľavy, keď sme sa konečne vynorili. Pľúca ma pálili od chladného vzduchu.
„Pusti ma!" vrieskala.
„Nie! Čo ťa to napadlo?! Prečo sa chceš ukončiť?"
Vyliezol som na mólo, ale stále ju držal, aby tam neskončila znovu. Na moje prekvapenie sa nehýbala, tak som ju pustil. Pohľad mala zapichnutý do drevenej dosky a ruky zaťaté. Triasla sa, ale nebolo to len zimou. Vo svetle mesiaca som videl, ako jej z tváre okrem vody stekajú aj slzy. To ma dosť vystrašilo. Ona nikdy neplače.
„Hej, hej, pokoj," privinul som si ju k sebe, „Čo sa deje? To kvôli Sasorimu?"
„Sme Akatsuki. Smrť je bežná vec," vrčala.
„Aspoň mi neklam. Viem, že ťa to trápi," odvrkol som.
Počul som, ako vzlykla a zaborila si tvár do môjho ramena.
„Nezvládam to," plakala, „Som unavená, ledva sa držím na nohách, Sasoriho smrť, vražda tých nukeninov....je toho veľa."
„Počkaj! Aká vražda?"
„Však, keď predáš nukeninov na čiernom trhu, tak ich prakticky pošleš na smrť."
„Nie, tak to nie je. Pain si uvedomuje, že psychicky nezvládaš smrť ľudí. Preto tých, čo chytíš ty, predávajú ďalej až sa dostanú do väzenia alebo slúžia ako pracovná sila."
„Vážne?"
„Prisahám na Jashina."
Na perách sa jej zjavil úsmev. Aj cez tie červené oči bola nádherná.
„A o Sasoriho sa netráp. Teraz je na lepšom mieste. Ak chceš, môžme zajtra hľadať jeho telo."
Tvár jej znovu zosmutnela. Bolelo ma, keď som ju takto videl.
Nakoniec prikývla.
„Kam by si ho chcela pochovať?"
„Na biely útes," povedala rýchlo, „Bolo to jeho obľúbené miesto."
Natiahol som ruku a zasunul jej pramienok vlasov za ucho.
„Si úžasná."
Ticho sa zasmiala. Ten zvuk znel ako sklenené zvončeky. Bol krásny a melodický. Zovrel som ju v objatí.
„Len jedno mi sľúb."
„Hm?"
„Nikdy sa nesnaž zabiť. Aj keby si vo svojom živote nevidela zmysel, vždy tu niekto pre teba je."
„Sľubujem. Si otravný perverzák, ale stojíš pri mne."
Uškrnul som sa a trochu povolil objatie. Trochu zdvihla hlavu. Vtedy sme sa ocitli v nebezpečnej blízkosti. Pery ma svrbeli a telo mi kričalo od žiadosti. Chcel som naše pery spojiť, ale bál som sa.
„Himara...."
Zdvihla čierne oči a zapichla ich do mojich fialových.
„Som pripravená."
Môj mozog ani nestihol zareagovať a naše pery sa spojili. V mojom vnútri nastal obrovský výbuch. Naše pery pracovali v dokonalom súzvuku. Jednou rukou som sa opieral o zem a druhou som sa zahrabal do jej vlasov. Ona sa posadila na kolená a ruky mala na mojich lícach.
V tom bozku sa nespájali len moje a jej pery, bola to komunikácia bez slov. Konečne sme naše city vyjadrili. Ani najlepšia krv nebola sladká ako jej pery. Chutili ako maliny. Nemohol som sa tej chute nabažiť. Rozhodol som sa posunúť to na ďalšiu úroveň a oblizol som jej pery. Počul som, ako sa zasmiala a zahryzla mi do hornej pery. Jazykom som jej prechádzal po spodnej. Bolo na nej trochu krvi od kúsania. Bola to tá najlepšia krv, akú som kedy ochutnal.
Na chvíľu sme sa odtiahli, aby sme chytili dych. Pozerali sme si do očí.
„Ani nevieš, ako dlho som čakal na tento moment."
„Tak nech nikdy neskončí."
Znovu ma pobozkala. Teraz mi vkĺzla jazykom do úst. Ale ja som sa nedal a začal sa s ňou pretláčať. Samozrejme, že vyhrávala. Nakoniec s jazykom prestala a začala ma vášnivo bozkávať. Tak veľmi som ju chcel, ale ona mi ukázala, že vzťah nie je len o sexe. Je to láska medzi mužom a ženou, ktorá nikdy neskončí. Nechcel som sa s ňou vyspať. Chcel som ju len bozkávať než nám dojde dych. Aj tak by to bolo ilegálne. Má len šestnásť a ja som dvadsaťtri ročný starec.
„Milujem ťa," zopakoval som.
Venovala mi úsmev. Všimol som si ako sa trasie. Až vtedy som si uvedomil, že je zima aj mne. Vyzliekol som si mokrý akatsuki plášť a zostal len v nohaviciach. Ona si tiež vyzliekla akatsuki plášť a zostala len v čiernom tielku.
Znovu sme sa na seba nalepili. Telá sa nám ohriali na maximálnu teplotu. Na tvári mi vyrazil pot. Chytil som ju za vlasy a potiahol. Do ticha sa ozvali jej stony. Boli ako hudba pre moje uši.
Avšak nadšenie netrvalo dlho, lebo moja myška mala nutkanie sa pomstiť a zaryla nechty do mojej pokožky. Jej ruky boli veľmi studené. Posadil som sa do tureckého sedu a vzal jej dlane do mojich. Opatrne odialila svoje pery od mojich.
„Stále sa mizerne bozkávaš."
Zasmial som sa.
„Užil som si to."
Venovala mi bozk na kútik úst a potom zmizla. Stále som však cítil jej teplo. Uprel som pohľad na oblohu. Priamo nado mnou svietila severka.
Je krásna, ale ani z ďaleka sa nevyrovná mojej hviezde.
