„To sa stane, keď niekomu vezmeš jeho chlast," vyčítal mi Deidara, keď mi držal vlasy zatiaľ, čo ja som vylievala obsah svojho žalúdka do záchoda.
„Dala som si jedného panáka," vyjachtala som.
„Tak nevieš piť. A vlastne, čo zmenilo tvoj názor na pitie alkoholu, hmm?"
„Nestaraj sa!" vyštekla som.
„Nestaraj sa?! Práve si pila môj chlast, tak ma to, do pekla, zaujíma!"
Podráždene som si vzdychla.
„Nie je to niečo, čo ti môžem povedať priamo, ale od Itachiho som sa dozvedela jednu vec a nutne som si musela hrknúť," povedala som a znovu sa sklonila nad záchod. Pochybovala som, že v mojom žalúdku ešte niečo ostalo.
„Hmm....Konečne ti povedal, že neznáša tvoje vlasy?"
„Čo prosím?"
„Kľud, robím si srandu," uškrnul sa.
„Veľmi vtipné," odvrkla som sarkasticky.
.
Ležala som na gauči a pozerala na strop. Od kedy odišiel Hidan, tak mám oveľa viac voľného času. Áno, chýba mi. Aj keď oveľa menej ako som si myslela. Podľa toho, čo som čítala, tak dievča vždy sužuje túžba vidieť jej milého.
Ja som to tak necítila. Jasné, že by som ho chcela mať pri sebe ale....
Vždy, keď som bola so Sasukem, tak som cítila mravčenie v prstoch a chýbala mi jeho neprítomnosť, tak veľmi, že som nemala chuť jesť.
Lenže on je mŕtvy. Nikdy si neodpustím, že som mu nemohla pomôcť.
Musím sa posunúť ďalej. Milujem Hidana a chcem s ním byť.
Nikdy som si Hidana nevedela, predstaviť ako stáleho partnera. Pripadal mi ako ten typ chlapa, čo má dievča len na noc, ale mýlila som sa. Rovnako ako som sa zmýlila v Kabutovi. To bol však ten horší prípad. Vyzeral byť, že môže byť stály partner, ale v skutočnosti to bol ten, chlap, ktorý chce ženu pre jej telo.
Keď si pomyslím na to, že jeho pery sa dotýkali mojich a mne sa to páčilo, tak sa mi chce vracať.
Postavila som sa a išla sa napiť.
Už je to pomaly týždeň, čo sú preč. Kakuzu by pokojne mohol ostať aj dlhšie. Aspoň mi nebude kradnúť peniaze.
Vzala som si pohár vody a sadla si za stôl.
Mohla by som dočítať knižku.
Lenže tá kniha bola v mojej izbe, a už sa mi pre ňu nechcelo chodiť.
Zložila som pár pečatí a celú moju myseľ som sústredila na knihu. Potom som narátala do troch a zrazu sa pri mne zjavila. Na toto jutsu som obzvlášť hrdá. Zabralo dosť času ho vytvoriť, ale oplatilo sa. Dosť často sa stáva, že mi buď Tobi alebo Hidan zo žartu schovajú nejaké veci a ja ich potom musím hľadať. Najprv som to brala v pohode, ale nedávno mi rupli nervy, tak som vymyslela toto jutsu a vďaka nemu už nemusím zabiť pol hodinu hľadaním tričiek. Zatiaľ o ňom vie len Hidan. Tri dni ma presviedčal, aby som ho to naučila. Nakoniec som povolila, ale pod podmienkou, že ma na každý mesiac bude zásobovať snackmi, a že mi prestane schovávať veci. Splnil len prvú časť toho sľubu. Avšak si to vyžehlil večerou.
Otvorila som knihu a začala čítať. V duchu som sa modlila, aby bol Hidan v poriadku.
