Himara:
Les smrti? Konečne niečo zaujímavé.
Stáli sme pred plotom, za ktorým sa nachádzal les. Na akadémii o ňom kolovalo veľa historiek. Napríklad, že tam strašia duchovia tých, ktorí v tom lese zomreli.
„Vitajte pri druhej časti chuninskej skúšky. O čo tu ide? Každému tímu dám jeden zvitok. Sú dva druhy zvitkov. Zvitok neba a Zvitok zeme. Dávam vám päť dní na to, aby ste prešli cez tento les až ku základni uprostred. Každý tím, ktorí príde na základňu musí mať aj Zvitok neba aj Zvitok zeme.
Váš tím automaticky prehrá ak jeden z vás umrie.
Žiadne iné pravidlá nie sú," vysvetlila.
„Ha! Ja sa ku tej základni dostanem, ako prvý!" skríkol Naruto.
Anko-sensei hodila po Narutovi kunai, ktorý ho škrabol na líci.
Anko sa prebleskla okolo mňa a postavila sa za Naruta.
„Deti ako ty zomrú, ako prvé," pritlačila mu kunai ku krku a olízala mu ranu na líci, „ospravedlň ma, ale, keď vidím krv nemôžem odolať."
Tá ženská je psychopatka!
Okolo mňa prešla žena, ktorá JAZYKOM držala kunai, ktorý predtým hodila Anko po Narutovi.
„Vraciam vám kunai," zasyčala podlýzavo.
Anko sa usmiala.
„Ďakujem."
Zachmúrila som sa.
„Prečo na mňa tak čumíš, Sivka?"
„Potrebujete mentálnu pomoc."
Anko očervenela od zlosti.
„Čo si to dovoľuješ?"
„Dovoľujem si poznamenať, že ľudia, ktorí zdravo rozmýšľajú sa neurazia pre niečo, čo je pravda."
Kabuto sa rozosmial.
Anko z očí sršali blesky. Nakoniec sa upokojila a vrátila sa na svoje pôvodné miesto.
„Ešte predtým než začnete musíte podpísať pár papierov, že vstupujete do lesa na vlastné riziko. Potom si vyzdvihnite zvitky a môžete začať."
Podpísala som ten papier a išli sme si po zvitok. Dostali sme Zvitok neba.
Máme si ich navzájom zobrať.......to znamená, že sa nás niektorí pokúsia imitovať.
Zo zamyslenia ma prebral dotyk na pleci. Otočila som sa.
Za mnou stál chalan s čiernymi vlasmi a jasne modrými očami. Na čelenke mal znak Skrytej hmlistej.
„Eeh...poznáme sa?"
„Osobne nie. Volám sa Ankara Kaito."
Mal rázny chladný hlas, ktorý znel ako oceán. To celkom sedí.
(Kaito=oceán)
Ankara.......on je....
„Vidím, že si vyvedená z miery. Áno patrím ku rovnakému klanu, ako tvoja mama. Áno sme príbuzní. Môj otec je brat tvojej matky a........"
„Himara nevykecávaj sa! Už musíme ísť!" kričal Naruto.
„Už idem! Prepáč pokecáme neskôr," povedala som rýchlo a utekala som ku zvyšku tímu.
„Už bolo na čase!" vyprskla Sakura.
„Prepáč."
Dvaja jouninovia otvorili bránu.
„Yosh ideme!" zavelil Naruto a rozbehli sme sa smerom do neznáma.
Sasuke:
Skákali sme po stromoch smerom na sever. Zatiaľ sa nič nestalo.
Zastavili sme a zoskočili na zem.
„Myslím, že by sme sa mali rozdeliť," navrhla Himara.
„Súhlasím, ale je to riskantné, lebo by nás mohol niekto nahradiť."
