Kakashi:
Idem bojovať proti vlastnej dcére.
Heh bude to zaujímavé.
Po chvíli sa Himara vrátila do arény.
V jej očiach som videl náznak strachu.
Prišlo mi jej ľúto. Asi ju budem šetriť.
Genma mal na ksichte ten svoj otrasný úškrn.
„Pripravte sa! Boj!"
Počkám než urobí prvý krok.
Ona tam len stála a prepaľovala ma pohľadom.
Kde som len ten pohľad videl......?
V hlave sa mi začalo premietať niekoľko myšlienok.
V zornom poli som zaznamenal pohyb.
Na poslednú chvíľu som sa uhol.
Himara:
Bol hlboko zamyslený.
Využila som toho a zaútočila.
Takmer som ho zasiahla, no stihol sa vyhnúť.
Vrátil sa späť do reality a pokúsil sa mi úder vrátiť. Pohyboval sa presne ako...
Pred očami som uvidela jeho.
Oči ma začali prenikavo páliť.
Videla som Kakashiho útok.
Vyhla som sa mu.
Kakashi vyzeral byť zmätený.
Zaútočila som.
Chytil môj úder.
Teraz sme si stáli zoči-voči.
V jeho očiach som zazrela zdesenie a otázky.
„Ty máš......?"
Nechápala som o čom hovorí.
„Čo či mám?"
Preglgol naprázdno.
Pálenie v očiach prestalo.
Kakashi sa spamätal a podrazil mi nohy.
„Čo to sakra robíš starec?!" zvrieskla som.
„Hatake Himara, takto sa so mnou nerozprávaj!" odsekol a prikryl si ústa dlaňou.
V javisku to bzučalo ako v úli.
„To si kedy stihol?" ozvala sa s úškrnom joininka s čiernymi vlasmi. Myslím, že sa volá Kurenai.
„Nice kámo," ozval sa z hľadiska hlas Asuma-senseia.
„Môj rival daroval svoje bohatstvo?!" rozhadzoval rukami Gai.
Kakashimu po tvári stekali kropaje potu.
„To s kým máte?! Kedy? Ako?" vrieskal Kiba.
Spamätala som sa a kolenom som udrela Kakashiho do brady.
Z ničoho nič mi klesla chakra na minimum.
Pokúsila som sa vstať.
Pred očami sa mi zatmelo a už som o sebe nevedela.
Ahojte
Keďže som nebola dlho aktívna, tak tu máte takú menšiu kapitolu.
S touto kapitolou mi pomáhali emapikova a nori_11
Džana
