Urobil krásny sek mečom, ktorý som zastavila. Čepele našich zbraní sa stretli. Pozerali sme si do očí. Jeho modré, ktoré horeli modrým plameňom odhodlania prepichovali moje čierne. Snažil sa ma pretlačiť, ale to bolo zbytočné. Učila som ho, že hrubú silu môžu poraziť len dve veci. Rýchlosť a taktika. Myslela som si, že má v hlave slamu, ale v skutočnosti je skutočne inteligentný. Deidara sa vždy choval tak nedbalo a konal unáhlene, ale jeho chovanie skrývalo génia. Tak veľmi sa chcel aspoň trochu vyrovnať Madarovi, že trénoval celé dni bez prestávky. Už viem, ako sa musel cítiť Sasori a Itachi, keď ma chceli prinútiť, aby som si dala prestávku. Za dva týždne sa zlepšil viac než by som mohla čakať. Bol skutočne vytrvalý. Samozrejme, že väčšinu času som musela trénovať s ním, ale aspoň som toľko nemyslela na Sasukeho. Sasuke...dôvod toľkých prebdených nocí. Aspoň cez deň som na neho nemusela myslieť. Keď sme ešte boli v Akatsuki, tak som Deidara trénovala v taijutsu, ktoré mu išlo nesmierne dobre. Na jeho ninjutsu sme zapracovali, ale aj predtým bolo na celkom dobrej úrovni. Vedela som, že jeho chakrová podstata bola zemná, ale novinka pre mňa bola, že zároveň môže používať bleskové techniky. Paradoxom je, že zemné techniky sa dajú zneškodniť práve bleskovými. Už som skúšala, naučiť ho chidori, ale to nevyšlo. Namiesto toho si vytvoril, teda snaží sa vytvoriť, novú techniku. Chce z celého svojho tela vysielať elektrický prúd, ktorý by ho urobil rýchlejším a dokázal by proste uvoľniť energiu, ktorá by vytvorila sieť bleskov, ktoré budú schopné spôsobovať veľké škody. Posledný týždeň som ho trénovala s mečom. Zistila som, že v Skrytej Kamennej bola podmienka, aby demoličné jednotky dokázali aspoň minimálne narábať s mečmi. Deidara zatiaľ nebol, tak elegantný, ale podarilo sa mu pár dobrých výpadov.
Deidara sa usmial. Jeho meč sa nabil elektrinou a skĺzol z mojej čepele. Odskočil a znovu sa rozbehol mojím smerom. Skrčila som sa a podkopla mu nohy. Blondiak spadol na bok a meč mu vypadol z ruky.
„Na dnes už stačí," vložila som svoju katanu do obalu.
„Si veľmi rýchla," hundral Deidara a šúchal si lýtko.
„Vždy je lepšie trénovať s niekým silným, lebo ten ťa potiahne. Taktiež som nepoužila plnú rýchlosť.
„Hej, hej, tá tvoja rýchlosť. Nemyslíš, že si až príliš silná? Máš ten svoj kekkei genkai, mangekyo sharingan, ovládaš hádam dvesto techník, si super silná a super rýchla."
„To nie je pravda."
Blondiak nadvihol obočie.
„Nemám nejakú super silu. Viem dávať silné údery, ale zem by som s nimi nerozbila. Neovládam dvesto techník. Možno tak dvadsať. Mať mangekyo nie je veľká výhra a odoberá šialené množstvo chakry a to isté aj môj kekkei genkai," odvetila som.
„Však máš dostatočné množstvo chakry!" povedal podráždene.
„Všetku si ukladám a snažím sa ju nepoužívať. Čo by som mala z toho, keby som ju hneď minula? Nechávam si ju na horšie časy."
„To dáva logiku," poškrabal sa na hlave.
„Som rada, že si pochopil. Teraz skús vymyslieť, kam by sme sa mali pohnúť. Už sa tu nachádzame týždeň. Ak nechceme, aby nás tu vystopoval buď Madara alebo Zetsu," navrhla som.
Deidara sa zamyslel a po chvíli prehovoril:
„Poďme do Zeme Horúcej vody! Tá je blízko Konohy a tam je menej polície a prieskumných ninjov!"
„To nie je úplne márne. Môžeme vyraziť hneď."
Zbalili sme si veci a trochu po sebe upratali. Deidara vytvoril ílového orla a vyrazili sme. Z kapsy som vytiahla mapu a začala počítať koľko by nám to trvalo. Doteraz sme sa zdržiavali na pobreží Zeme Blesku, takže keby sme leteli normálnou rýchlosťou nad morom, tak by sme tam mohli doraziť...pozrela som na slnko. Pomaly zapadalo a jeho svit sa odrážal od morskej hladiny, na ktorej sa naháňali malé vlnky. Bolo približne sedem večer, takže do Zeme Horúcej vody by sme mohli doraziť približne o ôsmej ráno. Deidara začal robiť kliky a ja som si vytiahla knihu. Bola to tá istá, ktorú som čítala, keď sme išli do Zeme Trávy. Na knihách je krásne to, že keď si ich prečítame viackrát, tak viac porozumieme činom postáv, autorovým citom a myšlienkam. Knihy sú vlastne dobré genjutsu. Vytrhne vás z reality a vy sa necháte unášať dejom.
