Deidara:
„Si si istá? Nechcem ťa nechať samu, zase by si sa niekde vyparila, a potom by sme sa už nemuseli vidieť," prihováral som sa Himare v prázdnej uličke blízko budovy Kazekage. Totiž, všetci shinobi sa tu zhromaždili, aby vyrazili do vojny. Všetci tam budú stáť a čakať než sa celé to peklo začne. Všetci až na Himaru, ktorá z nejakého dôvodu tam nechce ísť. Neviem, čo jej sadlo na nos, ale aj keby som sa spýtal, tak mi to nepovie.
„Som si istá. Myslím, že bude lepšie, keď nebudem v blízkosti ľudí. Niektorí nemuseli pochopiť, že som na dobrej strane a všetci sú už aj tak nervózny, nepotrebujem priliať olej do ohňa," povedala jednoducho a položila mi ruku na rameno, „A neboj sa, nikde sa nevyparím. Budem čakať buď tu alebo pred bránou."
Prikývol som a poškrabal sa na zadnej časti krku.
„Veľa sme toho spolu zažili, čo?" usmial som sa.
Himara zaklipkala očami. Aj cez tú masku som videl, že ju moje slová zaskočili.
„Dnes je deň, kedy si prišla do Akatsuki," pripomenul som jej.
„Nevedela som...Ty si to pamätáš?" vytiahla zo seba prekvapene.
Trochu som sa tomu zasmial.
„Samozrejme. Akoby som si nepamätal deň, kedy do Akatsuki prišla malá emo, ktorá mi zmenila život," môj úsmev sa rozšíril, „Taktiež v ten deň vyšiel nový diel môjho obľúbeného komixu."
Hatake sa môjmu komentu uškrnula.
„Samozrejme, že by si si to nepamätal len tak."
Nemohol som sa ubrániť smiechu, ale potom som si uvedomil, že už je najvyšší čas ísť.
„Takže...vidíme sa Hima," založil som si ruky za hlavou.
Ona len prikývla, na čo som na ňu žmurkol a išiel za ostatnými shinobi.
„Deidara!"
Otočil som a uvidel som Shoda ako mi kýva.
„Kde sa tu berieš?" spýtal som sa a potriasli sme si rukou.
„Prišiel som bojovať predsa. Nenechal by som si utiecť niečo tak dôležité," uškrnul sa.
Vyzeral lepšie než, keď sme sa videli naposledy. Vlasy mal stále trochu dlhšie a jeho jasnožlté oči žiarili.
„Čo je nové v Konohe?" spýtal som sa s úškrnom. Bolo jasné, že som naznačoval nejakú chémiu medzi ním a istou rožovovlasou kunoichi z Konohy.
Shodove líca trochu stmavli.
„No vlastne...Dali sme sa dokopy."
V ten moment som si myslel, že mi oči vypadnú z hlavy, ako som ich vypleštil.
„Prosím?! Vy ste sa dali dokopy? To sa ako stalo?"
Shoda sa nad mojou reakciou zasmial.
„No, pred pár týždňami som jej s niečím pomáhal na klinike, a tak nejak zo mňa vypadlo, že som do nej zamilovaný. Ona bola najprv v šoku, ale potom mi povedala, že je do mňa tiež zamilovaná."
Keď som sa trochu spamätal, tak som sa usmial a potľapkal ho po pleci.
„Teším sa s tebou, kamoško."
Shoda sa tiež usmial, ale potom mu tvár zvážnela.
„V akej si divízii?" spýtal sa.
„Ja? Ja nie som v žiadnej. Piati Kage sa zhodli, že ja a Himara by sme sa mali pokúsiť nájsť buď Kabuta alebo Madara. Pri najhoršom pôjdeme nejakej divízii na pomoc. A čo ty?"
