Sedela som na strome a sledovala štvoricu ľudí, ktorí sedeli okolo ohňa. Prvý chlap s oranžovými vlasmi, ktorému na ramene sedel vták, ticho sedel a sledoval ostatných. Druhý modrovlasý sa hádal s červenovlasou ženou s okuliarmi. Štvrtý člen ich skupinky pozeral do zeme a havranie vlasy mu zakrývali tvár. Už len pohľad na neho mi rozbúchal srdce. Bol dokonalý. Jeho elegantné črty, vypracované telo a zamyslený pohľad boli dôvodom, prečo som mala oči len pre neho. Zároveň moje srdce zaplavil smútok z toho, že sa budem musieť od neho odrezať. Chcela som ho zastihnúť osamote. Nechcela som ho upozorniť svojou prítomnosťou, lebo tá žena, ktorá sa snažila získať jeho pozornosť, bola senzibilka. Raz som ju stretla, keď som s Orochimarom bola v jednom z úkrytov. Je Uzumaki, čo znamená, že dokáže spútať hocijakú chakru. Preto som skrývala svoju chakru. Nechcem na seba upozorniť, ale ako vidím, tak sa ani nemusím snažiť. Moja myseľ sa zastavila na Sakure. Mala som pocit, že som ju tým bozkom zradila. Ona je pre neho perfektná. Krásna, milá, šikovná a pri nej by mal muž pocit, že ju musí chrániť. Ideálne vlastnosti pre ideálnu partnerku. Sasuke si zaslúži niekoho ako ona. Nie mňa. Vzdychla som a potlačila bolestný pocit v mojom srdci. Chvíľu som ich len tak sledovala a po chvíli sa každý rozišiel do svojho stanu. Sasukeho stan bol prvý z prava. Zoskočila som zo stromu a potichu podišla ku danému stanu. Odhrnula som plachtu a naskytol sa mi pohľad na polonahého Sasukeho. Rýchlo som odvrátila pohľad. Cítila som ako sa mi po tvári rozlieva rumenec.
„Prepáč ," vysypala som.
„V pohode," povedal Sasuke. Síce som k nemu bola otočená chrbtom, vedela som, že sa usmieva.
„Potrebujem s tebou o niečom hovoriť," povedala som a pokynula, aby išiel za mnou. Vyšla som zo stanu a vyskočila na skalný výbežok. Cítila som Sasukeho chakru, tak som vedela, že ide za mnou. Každým krokom sa mi viac a viac triasli nohy. Celé roky som čakala, kedy ho budem môcť objať a bozkávať, a teraz to idem všetko zahodiť. Oči ma začali rezať.
Vyšli sme až na samotný vrchol, kde rástli žiarivo modré kvety, ktoré sladko voňali. Rozkvitali len v noci. Koluje o nich povesť, že ak pri nich chlapec vyzná dievčaťu lásku, tak navždy ostanú spolu. Ale ja idem urobiť opak.
„Čo si mi chcela povedať?" spýtal sa Sasuke. Zrejme si myslel, že sme tu kvôli tej povesti. Otočila som sa na neho a pozrela mu priamo do očí. Do tých nádherných ónyxových očí.
„Sasuke,...ja...totiž..."
Uchiha ku mne pristúpil a zodvihol mi bradu.
„Keď slová zradia, tak to ukážu činy," zašepkal a naklonil sa ku mne s úmyslom pobozkať ma. Srdce mi hovorilo, aby som ho pobozkala, ale rozum mi pripomínal, prečo sme tu.
Jeho pery som zastavila svojou dlaňou. Venoval mi prekvapený pohľad.
„Sasuke, nechcem s tebou nič mať," povedala som rýchlo. Spôsob, akým som to povedala bol rázny a chladný, ale vnútro sa mi pustilo do plaču.
Uchiha odo mňa šokovane odstúpil.
„Prečo to hovoríš?" spýtal sa. V jeho hlase som zachytila náznak smútku.
„Nechcem byť s niekým, kto ani nevie, čo chce," povedala som neľútostne. Sasukeho zmätený pohľad sa zmenil na nahnevaný.
„Čo tým chceš povedať?"
„Najprv hľadáš pomstu. Vykonáš ju čím mi vezmeš človeka, ktorý mi rozumel. Potom zistíš, že ho k tomu donútil Danzo. Zabiješ ho, ale to ti nestačí a musíš zničiť Konohu. Ničíš tým Madarov plán o mieri," vyhŕkla som. Každým slovom mi, akoby do srdca bilo kladivo a rozbíjalo ho na menšie a menšie kúsky.
„Ty si sa spolčila s Itachim, aj keď si vedela, že ho nenávidím?!" vykríkol.
„Hej," odsekla som.
„Madarov plán? To on ťa donútil povedať mi, že ma nechceš?!" chytil ma za plecia.
„Nie. Je to moje vlastné rozhodnutie," odpovedala som. Tak sa mi chcelo plakať, ale musela som byť silná. Na Uchihovi bolo vidieť, že mi neverí.
„Pridaj sa ku mne Himara. Keď zničím Konohu, tak môžeme spolu utiecť. Len my dvaja a nikto iný. Budem ťa navždy držať a nikdy nepustím. Budem ťa milovať až dokiaľ nezomriem," zatriasol mnou.
City, ktoré ma zasypali ako lavína bolo ťažké skrývať. Keď hneď neodídem, tak sa zosypem. Vlepila som mu facku. Sasuke ma pustil a zdesene sa na mňa pozrel.
„Ktorej časti slova nie nerozumieš?" zavrčala som.
Sasukeho pohľad sa zmenil na zúrivý. Vyrovnal sa a pozrel na mňa zhora.
„To si neurobila," zavrčal.
Otočila som sa na odchod. Keď som urobila krok, tak ma schmatol za zápästie.
„Neignoruj ma!" skríkol nahnevane. Sharinganové oči mu horeli.
Nahodila som najviac chladný pohľad a pozrela mu priamo do očí.
„Si otravný."
Sasukeho oči potemneli a jeho stisk povolil. Vyslobodila som si ruku a zamierila preč. Predtým som však počula Sasukeho povedať:
„Aj tak by si ma len spomalila."
Zoskočila som z hory inak by som sa pred ním rozplakala. Bežala som, ako najrýchlejšie som vedela do nášho úkrytu. Slzy sa konečne predrali von a stiekli mi po tvári. Z hrdla mi unikol vzlyk. Chcela som odísť. Čo najďalej od neho. Od muža, ktorého milujem, ale nemôžem mať. Rozrazila som paravanové dvere a prebehla cez kuchyňu až do náhodnej izby. Zvalila som sa na zem a uvoľnila všetky pocity, ktoré som v sebe dusila. Slzy mi tiekli prúdom a zmáčali koberec, ktorý pokrýval drevenú podlahu. Zrazu niekto otvoril dvere. Dúfala som, že to nie je Madara. Keď si ku mne sadol, tak som aj cez slzy uvidela závoj blonďavých vlasov.
„Čo sa stalo?" spýtal sa vystrašene.
Nemala som silu mu odpovedať. Keď Deidara videl, že sa odpovede nedočká, tak si ma privinul k sebe.
„Ak mi to nechceš povedať, tak nemusíš, ale pamätaj, že tu vždy pre teba budem," zašepkal a začal ma hladkať po vlasoch.
„Ďakujem," vzlykla som a ďalej som plakala na jeho ramene.
