„Čakal som viac nadšenia, že môžeš ísť na misiu," uškrnul sa Pain.
„Nadšenie sa rovná tvoja neprítomnosť," mumlala som. Vodca na to nijak nereagoval. Nechcela som do neho viac rýpať, inak by mi naparil ďalší týždeň. Práve sme dorazili k luxusnej vile uprostred lesa. Už pri bráne nás privítala eskorta dvadsiatich maskovaných mužov. Ten najvyšší a najsvalnatejších z nich sa pohol smerom k nám.
„Navaľte zbrane. Inak vás nepustím," prehovoril chrapľavým hlasom.
„Urob ako hovorí," prikázal Pain.
Zavrčala som a podala mu katanu, kunaie, shurikeny, papierové a plynové bomby.
„To je všetko?"
„Áno."
Muž prikývol a pokynul, aby sme išli za ním. Viedol nás dlhou chodbou plnou zlatých a strieborných dekorácií. Na zemi bol luxusný červený koberec a svietilo sa krištáľovými lampami. Na konci chodby otvoril mohutné dubové dvere a očami naznačil, aby sme vošli. Vo vnútri nás čakal postarší muž oblečený v drahom obleku, v ruke držal pohár s vínom a okolo neho stálo niekoľko po zuby ozbrojených mužov.
„Vitajte. Posaďte sa," pokynul ku dvom zlatým stoličkám potiahnutými hodvábom. Hodila som nedôverčivý pohľad na Paina. On prikývol, ale predtým než sa posadil, tak si vyzliekol akatsuki plášť a odhalil oblek z veľmi kvalitného materiálu, ktorý bol prešitý zlatými niťami. Klasický politický ťah. Chce ukázať, že aj on má peniaze. Pain ku mne prišiel a zo zadu mi vyzliekol akatsuki plášť a odhalil čierne hodvábne šaty, ktoré som mala na sebe. Teraz už chápem prečo. Nechcel ma hneď odprezentovať ako bojovníka. Chcel aby som bola nenápadná. Nebolo by divné keby si priviedol partnerku. Bol by to znak toho, že sa o nič nebude snažiť. Potom ho prekvapí mojím skutočným ja. Posunul stoličku, aby som si mohla sadnúť. Keď som si sadla, tak si sadol aj on. Čašník nám doniesol chladené víno. Prehodila som si dlhé čierne falošné vlasy na chrbát, aby mi nezavadzali.
Nadvihla som obočie.
„Nebojte sa. Nie je otrávené," uškrnul sa. Privoňala som si k nemu. Necítila som jed. Napila som sa. Aj keby bolo otrávené, tak som si ešte v úkryte pichla protilátku.
„Povedzme si prečo sme sa tu zišli," povedal Pain, preplietol si prsty a lakťami sa oprel o stôl.
„Chceš peniaze. Vidím ti to na očiach," mľaskol Merlo.
„Nie som tu len kvôli tomu," odvetil Pain.
Merlo nadvihol obočie.
„Chcem všetko, čo vlastníš."
„Všetko? Sám dobre vieš, že by si mi mohol ponúknuť celú zem ohňa a aj tak by som ti nenechal ani jedinú mincu," zasmial sa hostiteľ.
„Viem," Painove oči sa presunuli na mňa.
Merlo zaujato položil pohár na stôl. Pohľad mu pristál na mne a pomaly sa presúval na môj hrudník.
„Pekná, ale ženou si nič nezískaš. Môžem mať veľa krajších žien," uškrnul sa, ale stále na mňa pozeral. Cítila som sa pred ním v tých priliehavých šatách odhalená. Vedela som, že po mne túži, ale chce si zachovať tvár.
„Pochybujem, ale ju by som ti nenechal ani za všetky tvoje peniaze," odpovedal Pain.
„A to už prečo?"
„Ona je moje eso. To je presne prečo by si mi mal nechať všetko. Teraz chcem s tebou byť osamote," Painov hlas znel každým slovom chladnejšie. Všetci z Merlovej ochranky vytiahli kunaie. Merlo pohodil rukou smerom ku dverám a všetci odišli.
„Choď," chytil ma Pain za ruku a dvakrát mi ju stlačil. Bolo to dohodnuté heslo, aby som sa ich zbavila. Postavila som sa a zamierila ku dverám.
Pain:
„Tvoje eso? Ona je nejaká tvoja bábika pre šťastie?" opýtal sa Merlo posmešne.
„To nie je bábika. Je to bojovník," opravil som ho.
Starcova tvár sa skrčila od znechutenia.
„Vedel som, že by si si tu nepriviedol obyčajné dievča!"
„Máš pravdu. Priviedol som si tu armádu v jednej osobe," usmial som sa.
V Merlových očiach sa mihol strach.
„Čo tým myslíš?"
„Myslím tým, že ty máš ochranku pár ninjov, ale ja mám osobu, ktorá dokáže konkurovať bijuu. Osobu, ktorá dokáže zabiť dve armády za necelú hodinu. Je to monštrum."
„Taká vyžla? Nemôže mať viac než sedemnásť rokov!"
„Práve si nazval Tichú smrť vyžla?" uškrnul som sa.
„Tichá smrť? Takže to je....."
„Správne Hatake Himara. Kráľovná jutsu, Rýchly bojovník, dedič sharinganu, žena s ankarským kekkei genkaoim. Myknutím prsta zničí tvoju ochranku a zabije ťa," pokračoval som.
„Nové tituly? Vyzerá to, akoby si sa za ňu schovával," pokúsil sa o protiútok. Aké úbohé.
„Vôbec nie, len ti odhaľujem svoje karty."
„Takže sa mi vyhrážaš?"
Sarkasticky som mu zatlieskal.
„Výborne."
„Ale akú máš záruku, že ti všetko prenechám."
„Himara!" zavolal som.
Dvere sa otvorili a v nich stála Hatake v celej svojej kráse. Parochňu si dala dole, na tvári mala masku a cez rameno mala prehodeného chlapa, ktorý nás uviedol. Bola postriekaná od krvi a okolo nej sa vznášal čierny dym, ktorý okolo nej vytváral desivú auru. Vedel som, že ich nezabila. Smrť. Jej jediná slabina. Merlo zbledol a spadol zo stoličky. Musím sa priznať, že aj mňa pohľad na ňu desil. Bol som nesmierne vďačný, že je môj spoluhráč.
„Mám sa postarať aj o neho?" spýtala sa hlbokým hlasom.
Zodvihol som ruku na znak, aby počkala. Pokrčila plecami a zhodila chlapa z pleca. Merlo začal cúvať.
„Síce máš peniaze, úkryty a bojovníkov, ale ja mám monštrum. Jeden podozrivý pohyb, zabije ťa. Urobí všetko, čo jej poviem. S jej schopnosťami ovládnem svet a nastolím mier. Vieš, čo hovorí proroctvo," pritlačil som.
Boháčovi po čele stekali kropaje potu.
„To proroctvo je len rozprávka. Aj keby som mal zomrieť, tak by som nič nenechal takému idiotskému podrazákovi!" odpľul si.
Uškrnul som sa.
„Himara, ukáž mu tvoje oči."
Hatake prikývla a aktivovala sharingan a kekkei genkai. Pomalým krokom k nemu prešla, chytila ho za golier a zdvihla ho na úroveň očí. Jeho nohy sa ani špičkami nedotýkali zeme.
„Dobre, dobre. Všetko čo vlastním, je tvoje len ma nechajte žiť," rozplakal sa.
Uškrnul som sa nad jeho slabosťou a pokynul Himare, aby sme išli. Prešli sme chodbou až sme vyšli z domu.
„Pain?"
„Mhm?"
„O akom proroctve si to hovoril?" spýtala sa.
„Raz by si sa to aj tak musela dozvedieť.
Žena plná utrpenia zrodená z hviezd,
obdrží božskú silu, zmení mesiac a pomôže vo svete nastoliť mier."
Tvár mala kamennú, ale oči zmätené.
„Čo to znamená?"
„Že ťa o nejaký čas s niekým predstavím."
